O pravde som písal jeden z prvých článkov, pretože pravdovravnosť považujem za jednu z najdôležitejších hodnôt.
Zároveň som ovplyvnený svojim matematickým základom, keď pravda bola u mňa už od základnej školy v matematike ekvivalentná matematickému dôkazu. Už starí filozofi však pozorovali, že objektívnu pravdu nevie nikto z nás vnímať rovnako.
Preto sa ľudia nezhodnú na mnohých veciach, preto ľudia klamú, zavádzajú, dezinformujú a preto ľudia podliehajú hoaxom. Poznať, čo je pravdivé je takmer nemožné.
Keď však opustíte v roku 1945 koncentračný tábor a prežijete pochod smrti, asi za objektívnu pravdu budete považovať holokaust. S najväčšou pravdepodobnosťou budú veriť, že holokaust skutočne bol aj vaše deti, vnúčatá, širšie príbuzenstvo a priatelia. Neuveria tomu ale možno Slováci z Topoľčian, Bardejova či Bratislavy, ktorí v rokoch 1945 - 1948 zorganizovali pogromy v krajine, ktorá platila nacistickému Nemecku za odsun židovských občanov, čo už bola súčasť holokaustu.
Po 70 rokoch máme dokonca popieranie holokaustu ako trestný čin.
Ja som mal v čase prijímania tohto zákona pochybnosti, či štát má určovať, čo je pravda. Ľudia, ktorí dnes uveria ruským a čínskym dezinformáciám, sú presne tá skupina, pre ktorú je pravda relatívna (pritom relatívne je všetko možné, len nie pravda). Medzi nimi by som hľadal tých, ktorí neveria v holokaust (tak ako neveria v masaker v Buči). A práve v predchádzajúcej vete som sa dopustil faulu, na ktorý chcem upozorniť, aby sme ešte viac nedevalvovali hodnotu pravdy.
Ešte však k tým mojím obavám. Potom, ako sa prijalo zákonom, že niečo (pravdivé) je pravda a jej popieranie je trestné, tak sa čoskoro objavili iné uzákonené štátne pravdy - napríklad tá o zásluhách fašistického štváča Andreja Hlinku. Čiže presne toho, ktorého len smrť ochránila pred obhajobou židovských deportácií.
Takže hoci si myslím, že holokaust sa stal a že jeho popierači sú problémom, nemyslel som si (a stále by som bol radšej, ak by sme boli dostatočne odolní voči lži), že na to bolo potrebné prijímať zákon, ktorý určí, čo je pravda. Naopak, problém s extrémizmom je v tom, že veľká časť policajtov (čo nie je div, keď ich máme na obyvateľa najviac v EÚ) sú extrémisti a kľudne by popreli aj holokaust. A riešenie nie je v nových zákonoch, ale v právnom štáte, ktorý bude vedieť vymáhať existujúce zákony (prečo sa napríklad neuplatňuje trestný čin všeobecného ohrozenia na R.F je na inú debatu).
No a dnes sa k popieraniu holokaustu prirovnáva čokoľvek, s čím nesúhlasíme. Túto variáciu na argumentum ad Hitlerum, by som možno chápal u futbalistu.
Gary Lineker (verejnoprávna BBC mu platí viac ako milión libier ročne, preto bol jeho prípad v strede záujmu v Anglicku) čelil obrátenej cancel culture, za jeho kritiku britskej vlády za riešenie problému francúzskych ilegálnych migrantov, ktorí sa púšťajú cez La Manche na nafukovacích člnoch, aby sa zachránili pred Európskou Úniou ohrozujúcou ich životy.
Slová ministerky vnútra Suelly Braverman "Zaviazali sme sa pomáhať tým, ktorí to potrebujú, ako sú státisíce ľudí, ktorých sme v posledných rokoch podporili z Ukrajiny, Afganistanu a Hongkongu. Nie je však fér, že ľudia, ktorí cestujú cez reťazec bezpečných krajín a potom prídu do Spojeného Kráľovstva nelegálne, sa môžu predbehnúť v rade." označil za "nesmierne krutú politiku zameranú na najzraniteľnejších ľudí jazykom, ktorý nie je nepodobný tomu, ktorý používalo Nemecko v 30. rokoch".
Naposledy však dokonca Ivan Mikloš vo svojom článku o Václavovi Klausovi povedal "Popieranie človekom spôsobenej klimatickej zmeny sa už podobá popieraniu holokaustu". Fakticky je Klaus hlupák a tvrdenie, že človek nemá s klimatickými zmenami nič spoločné je nezmysel. Avšak klimatológovia svojimi činmi (hlavne nevedeckými prístupom, keď pravdu nehľadajú, ale potvrdzujú) za posledných 30 rokov dávajú veľa pochýb ohľadom toho, kde je pravda v otázke vplyvu človeka na klimatické zmeny. Navyše na základe ich predpovedí naozaj dochádza k socialistickým experimentom, ktoré majú dopad na blahobyt Európanov, nemajú však šancu znížiť celosvetový rast emisí CO2 (a paradoxne vedú aj k nárastu množstva CO2 vypusteného z uhoľných elektrární v Nemecku).
Zadržiavanie surových dát panelom pre zmenu klímy pri OSN (IPCC), nevedecký prístup keď zadanie je potvrdiť rast teplôt a dodať modely, aby bola väčšia panika a viac peňazí tieklo do klimatológie, pritom klimatické modely ani teoreticky nemôžu byť v najbližších 50 rokoch (a možno nikdy) dostatočne presné, takže sa berú priemery trochu nepresných a úplne nepresných modelov a na základe toho sa robí politika, ktorá je neefektívna, to všetko je v úplnom protiklade voči tomu, čo vieme o holokauste. Ono, ťažko sa predpovedá, hlavne budúcnosť. V prípade minulosti je to jednoznačnejšie.
Václav Klaus v relácii do kríža okrem proputinovských naratívov teda vyhlásil, že klimatické zmeny nie sú a teda zelené technológie nie sú potrebné a spôsobujú (spolu s našou podporou Ukrajine) naše ochudobnenie. To, že jeho vystúpenie nasrdilo mnoho ľudí vrátane Ivana Mikloša, je normálne. Avšak, keď má človek trošku viac času a píše text, môže sa zamyslieť, či to trošku neprehnal. Dlhodobá snaha Putinovho ruského impéria je, aby sme nevedeli, kde je pravda. Pri klimatických zmenách tá pravda očividná nie je. Vplyv človeka na zmeny klímy je od 0% po 100%, ale nie je tam dôkaz, že vplyv je 100%. Aj keby to Ivan Mikloš chápal tak, že Klaus tvrdil, že vplyv človeka je 0%, nemal by to prirovnávať k popieraniu holokaustu. V tomto prípade stačí, že je to úplná blbosť.
Prirovnávaním k Hitlerovi a k popieraniu holokaustu by sme mali naozaj šetriť. Pretože potom si ľudia povedia, že vojna v Iraku je to isté ako invázia do Ukrajiny, alebo že Biden je taký istý ako Putin alebo, že mať doma diktátora a obmedziť slobodu slova je vlastne fajn (aspoň na verejnosti nebude vidno nesúhlas).
