Tento článok vznikal pred sériou článkov na tému Koho voliť, pričom v poslednom som uviedol, že som rozhodnutý voliť SaS. Pre čitateľa, ktorý nie je ešte rozhodnutý a práve tieto dve strany zvažuje však môže byť tento článok podnetným.
O rozdieloch medzi stranami
Myslím si, že takých ako ja je veľa. Rozdiel vo vnímaní medzi stranami je spôsobený viacerými faktormi. Podľa mňa je potrebné si uvedomiť, že voľby nie sú svadba, nevyberáme si srdcom, ale mali by sme si vybrať tak, aby po skončení volebného obdobia bolo na tom Slovensko lepšie ako predtým.
Jeden rozdiel je vo vnímaní predsedu. Richard Sulík je veľmi prchký vo svojich vyhláseniach, považuje sa za veľmi múdreho, pritom má len špecifickú inteligenciu. Jeho výroky poškodzujú stranu a už nefunguje ani ako lákadlo pre tých, ktorí chcú voliť alternatívu. Naopak Michal Šimečka pôsobí mlado a dynamicky. Nemá také výroky ako bývalí predsedovia PS, ktoré by vystrašili ľudí, že PS ide presadzovať socializmus.
Ďalší rozdiel je v tom, že kým SaS bola vo vláde, PS bolo v opozícii a ťažko povedať, či Tomáš Valášek pred odchodom z koalície môže byť chápaný ako reprezentant PS v parlamente. Moje hodnotenie poslancov na základe ich činov (hlasovaní) tak v prípade PS malo len jedného poslanca, čo je veľmi nereprezentatívne. SaS má na kandidátke viacero poslancov, takže hodnotenie ich práce môže dať obraz, čo možno čakať od SaS v ďalšom parlamente.
Ďalej PS je v prieskumoch v pozícii vyzývateľa SMER-u. Pred minulými voľbami tento trend určite ovplyvnil veľa voličov, ktorí nepoužili mozog, ale zacítili možnosť, že SMER nevyhrá voľby a volili OĽANO len z tohto dôvodu. Tento dôvod ale vedie k prepadnutiu hlasov - po minulých voľbách v parlamente chýbalo 12% opozičných hlasov PS-Spolu a KDH. Preto je dôležité opakovane varovať voličov, že toto nie je dôvod prečo voliť PS.
Okrem rozdielov vo vnímaní strán, sú tu ozajstné rozdiely, ktoré sa doteraz len čiastočne reflektovali v skutkoch - hlavne v hlasovaniach PS v europarlamente a v pôsobení SaS v minulej vláde a parlamente. Skúsim sa pozrieť na tieto otázky.
Klimatické otázky
Klimatické otázky sú: Kto spôsobil klimatickú zmenu? Je to klimatický jav alebo stojíme na bode, odkiaľ niet návratu? Ako konať, aby sa minimalizovali dopady klimatických zmien? Je klimatická zmena taká, dôležitá, že iné environmentálne a sociálne otázky budú vždy menej dôležité?
Progresívne Slovensko kladie 100% viny ľuďom a to hlavne Západu. SaS je trošku skeptická, čo sa týka meraní, ich reprezentácie a celého prístupu, pretože klimatológia je ideologizovaná.
Podľa PS musíme čo najskôr znížiť naše emisie CO2 na nulu, pretože je to absolútne dobro. Podľa mňa (a asi aj podľa aspoň časti SaS) je zníženie emisií nástroj, ktorý nevedie k želanému cieľu, pretože emisie EÚ sú malé, ich zníženie na nulu bude znamenať veľký sociálny dopad (vysoké ceny energií), ekonomické zaostávanie, ktoré nám nenechá zdroje na mitigovanie problémov s narastajúcou teplotou (ktorá je špeciálne v strednej Európe vyššia ako "priemerný" nárast teplôt). Tých, čo so mnou (a Bjørnom Lomborgom alebo Williamom Nordhausom) súhlasia sú asi skôr v OKS a SaS.
Nárast letných teplôt v strednej Európe a vlny horúčav neznamenajú viac slnečného žiarenia, stále ostávame medzi 48° a 50° zemepisnej šírky, čiže v zime u nás svieti slnko pod uhlom 20°, z čoho solárne panely veľa energie nezískajú (napriek zvýšenej teplote morí a teda zvýšenému vyparovaniu u nás zrejme nepribúda zrážok ani oblačnosti). Práve počas horúčav fúka málo.
Fotovoltika tak nie je všade využiteľná a je výrazne sezónna. Mimo fotovoltiky s efektívnym využitím jún-august, tak potrebný nárast spotreby elektrickej energie (klimatizácie zabraňujú úmrtiam v dôsledku tepla, čo je spoločenské dobro cennejšie ako vyššia spotreba elektriny) bude treba vykryť z iných zdrojov (ani prietoky v riekach u nás v lete nie vysoké, dokonca ani na Dunaji). Keď k tomu prirátame elektrické automobily, môžeme mať časté blackouty, čo ale bude viesť práve počas vĺn horúčav k úmrtiam. Prístup ako predviedol Igor Matovič, totiž že úmrtia starých ľudí sú prospešné pre štátny rozpočet (30 000 nadúmrtí počas kovidu, za ktoré s Ficom nesú zodpovednosť), by som vzhľadom k môjmu veku a veku mojich blízkych neodporúčal.
V tejto otázke sa mi zdá SaS trošku menej akčná a viac rozumná, nekladie si prostriedok za cieľ, avšak nie je to otázka, ktorú by Slovensko tak rozoberalo ako školstvo pred ostatnými voľbami, takže skutočné postoje politických strán nepoznám. Volebný program PS je celkom stručný, ale nemám k nemu výhrady. Podobne je na tom volebný program SaS, s tým skeptickejším postojom, ktorý sa prejavuje napríklad aj snahou o "Rozhodovanie na základe analýz".
Migranti
Hoci aktuálne (písané 3 týždne pred voľbami) pomáha Viktor Orbán Róbertovi Ficovi a SMER-u tým, že prepúšťa z väzenia prevádzačov (v Maďarsku to asi bude naozaj len Orbánovo rozhodnutie), čo spôsobuje zvýšený počet migrantov v južných okresoch Slovenska, téma migrantov je dlhodobo rozdielne vnímaná medzi SaS a PS.
Tomáš Zálešák píše do .týždna skvelé eseje (mali by ich vydať knižne). Spolu s Michalom Vašečkom na Denníku N ďaleko lepšie ako ja vysvetlia v čom sú problémy Slovenska a sveta a pritom to robia bez ideológie.
Zálešák v nedávnej eseji opätovne uvádza presvedčenie politického filozofa 18. storočia menom Edmunda Burke o tom, čo by mal byť štát. Podľa Burka "Ak je spoločnosť nejakým druhom kontraktu, potom je to partnerstvo medzi živými, mŕtvymi, a tými, ktorí sa majú narodiť“.
Tento pohľad je v súčasnosti netypický, dokonca aj tzv. konzervatívne strany sa pozerajú iba jedným smerom (do minulosti) a tie, ktoré budú asi vládnuť po septembrových voľbách vidia iba prítomnosť a prípadne sa boja svojej budúcnosti v pruhovanom mundúre.
Nie že by SaS bola strana filozofov (snáď sa pán Osuský neurazí), tých nenájdeme asi nikde. Akurát, že v SaS na rozdiel o PS vnímam oprávnené obavy pred tým, čo urobili migranti so spoločnosťami v Západnej Európe - Francúzsko je krásnym príkladom.
PS má vysoko pozitívny postoj k migrantom ako takým, pretože to je progresívne. V skutočnosti je medzi migrantmi veľký rozdiel, ktorý sa nedá zovšeobecniť. Určite treba pomáhať utečencom (tak ako to robíme pre Ukrajinky a Ukrajincov) a v tom sú zajedno aj SaS či iné demokratické strany.
Určite nemožno nechať ľudí umierať od hladu bez ohľadu na to, či sú utečenci, alebo sa len chcú mať lepšie. Problém je, že 71% svetovej populácie žije z príjmov pod 10$ denne (350€ mesačne) čo je asi 5 600 000 000 ľudí. V Nemecku dostáva utečenec 900€ - 1500€ mesačne a migrant, ktorý hľadá azyl okrem ubytovania a stravy aj 130€ na dospelého a 80€ na dieťa. V Európe nie je dosť miesta pre všetkých a hlavne sem prinášajú inú kultúru.
PS skôr považuje inú kultúru za prínos, SaS je v tomto opatrnejšia (Sulík je vo svojich vyjadreniach dosť proti cudzincom ako takým). Stretávanie sa s cudzou kultúrou a cudzími ľuďmi Slovač naozaj potrebuje. V tomto je napríklad projekt Erazmus skvelý, mladí ľudia sa dostanú do sveta, k nám prídu študenti, proti ktorým ani radikálny extrémisti veľa zlého en-bloc nenájdu. Avšak dôležitá je miera a dôležité je to, aby si každá krajina určila či, koľko a akých migrantov chce.
PS je asi jediné, ktoré by nemalo problém s európskym systémom povinného prerozdeľovania migrantov. V programe píšu, že chcú účinnejšiu návratovú politiku, ale európski progresívci robia s týmto problém aj v Británii (tam je to dané tým, že štátni, prevažne eurofilní zamestnanci sú nezávislí od volených politikov), keď chce vracať migrantov do Rwandy. Riešenie, ktoré som spomínal aj ja aj Sulík sú hotspoty v Afrike, nie nechať ekonomických migrantov nasadnúť na plťky a potom ich zachraňovať na pobreží Talianska.
Štátne zásahy
Najdôležitejším rozdielom je zrejme pohľad na to, do akej miery má štát zasahovať do životov ľudí. Liberálne strany by v zásade mali byť za malé zásahy, avšak ľavicoví neomarxisti (progresívci) v západných krajinách (hlavne USA) sú presvedčení, že štát bude vedieť ľudí prevychovať. A hoci Progresívne Slovensko nevyťahuje príliš ekonomické ani kultúrne témy, občas na povrch prenikne ich ľavicová mentalita.
V tomto je potom SaS osamotená (mikrostrany OKS, ODS, DS nepredstavujú príliš silný hlas) s názorom, že štát by niečo nemusel riešiť a že to všetko (štát) vlastne platia súkromní podnikatelia a ich zamestnanci a nie štátni zamestnanci, dôchodcovia a príjemcovia výhod, takže ich motivácie k rozumnému použitiu vyzbieraných daní sú skreslené (ako upozorňuje Ivan Bošňák, štátni zamestnanci mali v poslednom roku jeden z najvyšších nárastov príjmov).
Naposledy som si to uvedomil pri čítaní článku Richarda Sulíka k dotovaným nájomným bytom. V tomto jednoducho nemôžem chápať morálnej argumentácii, že tí, ktorí sa snažia nielenže platia vyššie dane, ale z nich budú dotovať bývanie vyvolených a zároveň im to predraží ich bývanie. Neviem pochopiť, ako sa naši predkovia dožili dneška, keď v minulosti (ešte pred komunistickým pučom) nebolo štátne bývanie, štátne školy, bolo minimum úradníkov.
Neskoršia epizóda komunizmu na Slovensku ukázala, že priehrštia úradníkov a maximalizácia štátu na úkor jednotlivca, vedie k chudobe (pozdravujeme Kima do KĽDR, kde sú už len kúsok od dosiahnutia komunizmu). Rovnaká úvaha je v tom, prečo štát nemá podnikať (ale len pripravovať dobré podmienky pre podnikanie, vrátane oblastí náchylných k vzniku oligopolom - napr. energie). Čiže je podľa mňa neospravedlniteľné rozširovať morálny hazard (privatizácia ziskov a socializácia strát), čo je aj prípad štátom nariadených/dotovaných nájomných bytov či štátnej IT firmy.
V oboch prípadoch (dotované nájomné, podnikanie štátu) vznikajú motivácie vedúce k lenivosti, korupcii a ekonomickému zaostávaniu. Netvrdím, že sociálne prípady má štát ignorovať a nechať ich vykopnúť na dlažbu, to predsa nerobí ani dnes, akurát že životné minimum voči priemernej mzde radikálne klesá (z 25% roku 2009 na 18% v roku 2022, hlavne od roku 2012 keď bol pri vláde SMER, ale čo sa dá od sociálnej demokracie iné čakať, ako že z chudobných urobí ešte chudobnejších a pred voľbami im niečo sľúbi). Štát má použiť existujúce mechanizmy a udržiavať ich rozumne nastavené, s tým, aby motivoval ľudí k tomu, aby lepšie zarábali a teda aj lepšie bývali.
Záver
Strany SaS aj PS sú v mnohom podobné. Ak sa máte rozhodovať medzi nimi, môžete zvážiť aj programové rozdiely. V tom podstatnom (zahraničnopolitická orientácia, podpora Ukrajiny, podpora demokracie doma, nezávislosť vyšetrovateľov a pod.) sa obe strany asi zhodnú. Menšie rozdiely vyplývajú z vplyvu ľavicovej (Štefunko) a progresívnej (Šimečka) ideológie, ktorá má zhubný vplyv na demokracie na Západe (čítajte Zálešáka). Rozhodne však nie je Progresívne Slovensko v stave, aby presadzovalo tzv. "gender" ideológiu.
Ja som aj na základe menších programových rozdielov v prospech SaS, aj na základe hlasovaní poslancov klubu SaS v NR SR v ostatných dvoch obdobiach rozhodnutý voliť SaS, ak aj vy, nenechajte sa zlákať vidinou nominálnej porážky Fica vo voľbách, môže to v skutočnosti viesť k jeho reálnej výhre a prehre slobodného, demokratického, na Západ orientovaného Slovenska.
