Som mikrobiálna genetička. Pracovala som v Česku, v USA, v Španielsku, v Austrálii. Mojou aktuálnou zastávkou je Kalifornia. Na tomto blogu sa snažím prerozprávať moje vlastné vedecké články spôsobom jasným aj pre nevedeckú verejnosť Zoznam autorových rubrík: Veda, O mojom dedovi
Občas sa stáva, že proces publikovania jedného vedeckého článku trvá viac času ako samotný experiment, o ktorom sa v ňom píše. Kedže sú články jediným kritériom na porovnávanie vedeckej úspešnosti, v tomto blogu vám priblížim každodenné strasti a útrapy mnohých z nás, ktorí sa snažia publikovať čo najviac a čo najlepšie.
Na internete je veľa "hrnčekových" receptov, ako pomocou chemikálií, ktoré nájdete vo vlastnej kuchyni, vyextrahovať DNA (alebo niečo podobné DNA) z jahody, banánu či z vlastných slín. Skúsila som to nedávno po prvý krát v živote, dúfajúc, že budem mať viac šťastia ako pri príprave domácich knedlíkov či parených buchiet podľa videí z youtube. Veď normálnu laboratórnu extrakciu DNA som v práci robila už stovky krát, tak to musím zvládnuť aj doma v kuchyni. Pozrela som si niekoľko rôznych videí, vybrala kroky, ktoré mali všetky spoločné, a to, čo mi vyšlo, som doniesla na druhý deň do práce a zanalyzovala. Výsledok nebol práve najlepší, ale aspoň vám vysvetlím, na akom princípe je založený tento pokus a ako funguje gélová elektroforéza.
Predstavím vám jeden veľmi zaujímavý prístroj, ktorý dokáže triediť bunky podľa veľkosti a farby. Volá sa cytometer. V genetickom výskume sa teší čoraz väčšiemu záujmu, pretože nám umožňuje pracovať s jednodlivými bunkami, ktoré nám rozdelí do oddelených túb podľa nášho želania. Pomáha napríklad aj v diagnostike rakoviny. A nám mikrobiológom slúži napríklad na triedenie špecifických skupín baktérií.
V diskusii pod mojím predchádzajúcim blogom ste sa ma pýtali, koľko by stálo spoznať vašu vlastnú DNA. Takéto služby u nás v práci zatiaľ neposkytujeme, ale podujala som sa urobiť teoretický výpočet, koľko by to asi stálo. Urobíme
Genóm pšenice má 17 000 000 000 písmen (nukleotidov), zatiaľ čo genóm takej priemernej baktérie má len cca 4 000 000 písmen, čo je cca 4 000 krát menej. Použitím najmodernejších technológií môžeme spoznať genetický kód priemernej baktérie behom jedného týždňa. Genóm pšenice sa však sekvenuje roky a zapája sa do nej množstvo výskumných skupín z niekoľkých štátov. Ja som mala tú česť pracovať na Ústave molekulární genetiky Akademie věd ČR v Prahe, kde sme sekvenovali kúsok tohoto obrovského genómu pšenice. V tomto blogu vám priblížim, ako takéto sekvenovanie prebieha.
Vedci v poľnohospodárskom výskume sú väčšinou v úzadí, aj keď sa venujú jednej z najdôležitejších častí nášho života - jedlu. Práve jedlo je zodpovedné za naše zdravie či chorobu. Počas štúdia v Prahe som okrem iných rastlín skúmala aj amarant. Je to výnimočná rastlina, ktorá nemá nič spoločné s obiľninami, ale jej semienka sa dajú spracovať na múku, ktorá je oveľa zdravšia ako tá klasická pšeničná. Na pokusných políčkach sme pestovali rôzne odrody amarantu a zdokonalili sme metódu na identifikáciu jeho rôznych krížencov, čo nám nakoniec uverejnili v Journal of Cereal Science. Človek si väčšinou ani nevie predstaviť, koľko vedy je potrebnej na to, aby sa nejaká nová odroda akejkoľvek plodiny dostala na pole a z poľa až na náš tanier.
Dosť bolo teórie o sekvenovaní DNA! Stále tu píšem o akýchsi sekvenciách, ale teraz nastal čas, aby sme si ukázali, ako taká sekvencia v skutočnosti vyzerá a ako sa identifikuje. Naučím vás prakticky, ako si môžete aj vy sami identifikovať vaše vlastné DNA sekvencie. Takto vám priblížim aspoň trochu základy práce bioinformatikov.
“Vedci skúmaním genetickej informácie zistili to a to...”, píše sa v mnohých novinových článkoch o vede. Ako ale také skúmanie genetickej informácie presne prebieha? Ako sa čítajú gény? Slúžia nám na to komplikované prístroje – sekvenátory. Priblížim vám jeden klasický a jeden z tých najmodernejších, s ktorým mám už niekoľkoročné skúsenosti. Vysvetlím vám, čo všetko je treba urobiť s DNA, aby sme tú jej genetickú informáciu dokázali prečítať a predstavím vám spôsob, ako identifikovať baktérie pomocou metódy PCR.
Tento týždeň mi uverejnili článok v PlosOne o tom, ako sa nám podarilo zistiť, že baktérie, ktoré obývajú naše črevá, by sa dali priemyselne využiť, napríklad aj na výrobu nových liekov proti najrozličnejším chorobám. Ľudia od dávnej minulosti hľadali za týmto účelom rastliny či mikroorganizmy v prírode okolo seba, netušili sme však, koľko potenciálu v sebe skrývajú cca 2 kg baktérií, ktoré nosíme po celý život v našich telách. Na stránke http://www.plosone.org/article/info%3Adoi%2F10.1371%2Fjournal.pone.0047654 nájdete originál môjho článku.
Gymnázium na Kováčskej 28 sa utvorilo v Košiciach v roku 1919 po vzniku prvej Československej republiky; stalo sa tým prvé gymnázium v Košiciach. V tomto príspevku sa dozviete o kvalitnej pedagogickej práci profesorov školy za obdobie 17 rokov: od roku 1971 - 1987.
Prvého septembra 1954 Povereníctvo školstva v Bratislave vymenovalo PhDr. Ladislava Kučeru, CSc., za riaditeľa prvej strednej školy v Moldavskom okrese. Bola to jedenásťročná stredná škola (JSŠ), takže vlastne gymnázium, ale včítane pripojenej základnej školy pod jedným riaditeľstvom.
