Život je nekompromisný, splní nám obavy i sny. Tak pozor na to čo chceme, lebo tu kašu si zjeme. (HzM) Ya BastaVytvorte si svoju vizitku Zoznam autorových rubrík: Fikcia, šport, Foto, cestou necestou, stava sa, hlboke uvahy, Svet podľa Maroška, politika, Súkromné, Nezaradené
Začínajú ma strašiť bilbordy. Na cestách som stále a vidím tie opachy povedľa ciest. Niektoré mi nevadia, niektoré ako reklamu na súkromnú urologickú ambulanciu by som si už hádam aj mal začať všímať a niektoré, ako napríklad reklama na erotický salón a vypučené zadky na nich, by som si zasa už všímať nemal. A potom sú tu také oranžové plagáty so šípkou a ďalšimi zadkami. Ale nie sú to také normálne zadky, sú to zadky iné, sú to tváre...
Sedeli sme v obývačke po dobre odvedenej práci, popíjali čaj a čakali na televízne noviny. V pozadí bežala Markíza a v Markíze čosi blonďavé s údajne najznámejšími kozami na Slovensku a určite s efektnejšou otočkou než Ronaldo s Messim dohromady drmolilo čosi o tom, že kto nebol v Smotánke, ako keby neexistoval. Toto som nemohol nechať nepovšimnuté. Jednoducho som musel niečo spraviť...
Peniaze nie sú dôležité, povedal kedysi ktosi múdry a potvrdí vám to každý, kto peniaze má a komu nechýbajú. Život je otázkou priorít, povedal kedysi ktosi iný múdry, ďalší natočil okolo tohto sloganu reklamu, až zľudovel... Priority môžu byť rôzne. Zasadiť strom, postaviť dom, splodiť dieťa, rajdovať po nákupoch alebo si dať o 7 ráno pred Jednotou pri -5 stupňoch chladenú desinu...
Najnovšia kniha Dana Browna je presne taká istá ako všetky predchádzajúce. Hneď na začiatku kohosi zabijú a potom geniálny ikonograf a vedec Robert Langdon v celej knihe lúšti znaky, nápisy a symboly na sochách a maľbách. Popritom sa obratne vyhýba svojim prenasledovateľom a dokáže im ubziknúť i z toho nejnemožnejšieho miesta. On totiž pozná vo všetkých starovekých, gotických a renesančných stavbách všetky tajné skrýše a únikové chodby, viete? Tentoraz sa však vybral po zlej stope. Prebehol okolo jednej sochy. Síce ju zaregistroval, ale nepochopil jej skutočný význam. Keby poznal pomery v slovenskej politike, už by nemusel utekať. Prípad by bol vyriešený na 219 strane....
M. je mladé žieňa, ktoré má síce 22 rokov, ale nevyzerá na to. Vyzerá na 21 a stále spomína nejakých chlapov, ako napr. Lujs Viton, Hugo Bos, Guči, Armani, Dolce, Gabány... Nemám tušenie, kto sú tí ľudia, ale sú pre ňu asi veľmi dôležití. Ich mená má napísané na okuliaroch, tričkách, nohaviciach, a dokonca aj na gaťkách...
Keď som pred viac ako mesiacom podpisoval v Orange prenos dsl internetu od Telekomu a pýtal som sa, prečo sú lacnejší, hoci idú cez Telekom siete, dostal som odpoveď, že asi preto, lebo je to pre nich len doplnková služba. Zrejme niečo také, ako keď si dáte k pivu borovičku. Možno keby som sa zameral na to spojenie "doplnková služba", bol by som zutekal už vtedy. Neušiel som a tak som mal možnosť zistiť, ako Orange rieši poruchy dsl internetu. Alebo teda nerieši, aby som bol presnejší...
Keď sa v sobotu ráno ocitnete na chlebe, môže to znamenať, že vás žena poslala do obchodu, ale môže to tiež znamenať aj to, že ste na turistike a ste na Chlebe na jednom z vrcholov Malej Fatry. No a ak ste teda už na tom Chlebe, bolo by škoda nevybehnúť aj na Veľký Kriváň...
V rámci našich pobytov realizovaných cez zľavové portály sme si tentokrát zvolili Terchovú a hotel Jánošík. Zvolili sme si dobre... Prvé, čo vás prekvapí, je, že nemajú výťah. Ako druhé vás prekvapí, že ten výťah, ktorý ste si na začiatku nevšimli, je hovoriaci. No dobre, vás Blavákov možno nie, ale pre nás z "dediny" je to vzácnosť. Znie skoro ako pražské metro. "Ukončete nástup a výstup, dveře se zavírají." Že načo je komu hovoriaci výťah? Si predstavte, že sa vraciate po dobrej žúrke do hotela na tretie poschodie, ale stlačíte dvojku. Snažíte sa otvoriť svoju izbu, ale čipová karta nefunguje. Od jedu vykopnete dvere a vyhodíte ten nahý súložiaci pár z vašej postele...Tak toto sa vám v hoteli Janošík stať nemôže. Majú tam hovoriaci výťah, ktorý vám oznámi, že ste skutočne na treťom poschodí. Jedine, že by ste netrafili ani do izby...
Beny mal asi depresiu. Nežral, nebehal, nevrtel chvostom, a dokonca ani neoblizoval návštevy. Maximálne zdvihol hlavu zo zeme a otvoril jedno oko. V telke som videl, že kdesi v zahraničí majitelia svojim psom kupujú zmrzliny a kuracie koláčiky. A aby boli ich miláčikovia šťastní a spokojní, nekupujú im len pískacie loptičky a kostičky ale aj macíkov, bábiky a iné hračky. Vraj dostanú chuť žiť a zlepší sa im psychický stav. Keď to nepomôže, zaplatia psychológa. Vyrazil som teda do mesta. Vari je náš Beny o niečo horší pes ako tie americké...?
Úplne neznámy vám to do očí nikdy nepovie. Buď vás má v paži alebo vás v paži nemá a v tom lepšom prípade vás poohovára pred rodinou, v tom horšom pred celou dedinou. Sused vám to tiež nepovie, lebo vie, že z roboty chodíte neskoro a doma vás čaká druhá, takže chápe, že máte málo času. Jediný, kto mi teda musí otvárať oči, je susedov malý syn. Veď len deti vedia povedať cisárovi, že je nahý...
Prežili sme spolu len pár chvíľ. Boli to však chvíle radosti a šťastia. Užíval som si to s Tebou naplno a dúfal som, že by sme si to ešte niekedy mohli zopakovať. Dnes už viem, že sa mi to nikdy nepodarí. Že my dvaja sa už nikdy viac nestretneme. Že už je koniec...
Fanúšik je vo svojej podstate veľmi úbohý tvor. V rámci záľuby míňa svoje peniaze, čas a nervy. Ničí si svoje zdravie, riskuje prinajmenšom hlasivky a prinajhoršom infarkt. Napriek týmto skutočnostiam sa od Fanúšika očakáva, že bude stáť pri svojom športovcovi či tíme v dobrom i zlom a kedykoľvek si dovolí kritizovať alebo nebodaj prestať fandiť, premieňa sa na nevďačníka až netvora...
O minulovíkendových policajných manévroch v Trnave pred zápasom so Slovanom sa mi snívalo, čiže to musel byť silný zážitok, lebo mne sa sníva tak trikrát do roka. Videl som svoje peniaze. Mali malé nožičky, malé ručičky a cupitali od mňa k príšerám s maskami z filmu Vreskot a veselo sa s nimi objímali. Tak som teda hneď ráno napísal na ministerstvo vnútra a večer na ministerstvo školstva otázku, koľko nás ten "neskorofašiangový sprievod" stál a žiadosť, aby s tou bandou, ktorá si hovorí fanúšikovia, už niečo urobili...
3. apríla oslávil mobilný telefón 40 rokov. Je teda o málo starší ako Maroško. Rozdiel medzi ním a Maroškom je ten, že kým telefón sa neustále vyvíja, vylepšuje a je čím ďalej tým múdrejší a prepracovanejší, Maroško, naopak, začína tak trochu zabúdať, cíti sa unavený a má pocit, že ho začína obchádzať starecká demencia...
Písať pred Veľkou nocou o Betleheme sa môže zdať trošku uletené. Nejde však o taký bežný Betlehem, i keď určitá paralela by tu bola. Celé to je o tom, že sused Jozef si pred niekoľkými týždňami priviezol do záhrady ovce a bývanie im zabezpečil rovno oproti našej spálni...
Strašnejšie než ísť so ženou nakupovať nábytok je už len ísť nakupovať nábytok so ženou a jej mamkou. Aspoň som si to donedávna myslel. Takže keď sme zastavili pred jedným nemenovaným topoľčianskym obchodom s nábytkom, zvolil som taktiku bezhlavého úteku...
Myslím, že som dobrý človek. Nie taký dobrý, aby som robil v armáde spásy alebo aby som predal všetok svoj majetok, rozdal ho blížnym, zobral svoj kríž a nasledoval Ho, ale to nerobí ani Sokol. Viete ktorý. Ten vták. A ten by mohol. Alebo skôr mal? Ak je však možnosť priblížiť sa k nebu alebo zvýšiť si karmu, prečo ju nevyužiť. Keď som videl tú babičku visieť na zábradlí, zacítil som šancu... Nie vždy to však dopadne podľa vašich predstáv...
Niekedy sa stane, že aj človek, ktorý by bežne ani muche neublížil a ktorý pri chôdzi zametá pred sebou cestičku, aby ani mravčeka neprišliapol, začne mať toho, čo sa deje na tomto našom malom nešťastnom Slovensku, plné zuby a má chuť niekomu niečo strašné urobiť...
Vážený pán prezident, musím Vám povedať, že mi Vás už bolo skoro ľúto. Nikto sa Vás nezastane a každý si o Vás tú hubu nevymáchanú utiera ako o nejakú kuchynskú utierku. Včera sa však niečo zmenilo. TV Narkóza priniesla dojímavú reportáž o Vašom dlžníkovi, ktorý sa rozhodol, že Vám napíše o tom, ako je rád, že ste, a o tom, ako ste mu pomohli. Tak nebuďte smutný, nie je to až také zlé...
Naša obec leží v niekoľkých časových pásmach. Normálne by som to netušil, oči mi otvoril až včerajší deň. Súčasne s ohňostrojom v Sydney, a to mám podozrenie, že ešte možno aj skôr, začali v našej obci prskať rachétle a vybuchovať všetky možné aj nemožné delobuchy.
