Život je nekompromisný, splní nám obavy i sny. Tak pozor na to čo chceme, lebo tu kašu si zjeme. (HzM) Ya BastaVytvorte si svoju vizitku Zoznam autorových rubrík: Fikcia, šport, Foto, cestou necestou, stava sa, hlboke uvahy, Svet podľa Maroška, politika, Súkromné, Nezaradené
Byť na Slovensku ministrom vnútra je celkom terno a má to samé výhody. Má pod palcom políciu, má nadštandardný plat a môže si bez problémov na plnú hubu, na celé Slovensko vyhlásiť, že je rasista. Obuškom po hlave určite nedostane. Obuškom šéfuje a okrem toho... sme na Slovensku a on je tým pádom chránený...
Trošku netradične som sa rozhodol ponúknuť vám niečo, čo nie je ani pekné, ani chutné. Normálny človek má problém čo i len zohnať na toto čudo ingrediencie, ale napriek tomu to tvorcovi a kuchárovi v jednom ľudia žerú. Volá sa to Robertova placka...
Markíze zasa zlyhalo zariadenie. Všetko sa to udialo len včera, keď sa pýtali Fica, či by chcel zmeniť právomoci prezidenta a on teda povedal, že nie, lebo že prezident má právomocí až-až, a že by si s nimi pohodlne vystačil, ale... No jasné, to by nebol Róbert, keby to "ale" všade nestrkal...
Doktorka povedala, že pri mojej životospráve zomriem. Ono je to v zásade jedno, keďže tak či tak mi nič iné nezostáva. Akurát, že pri mojej životospráve mám väčšiu šancu. Pochopil som to tak, že by to malo prísť skôr ako neskôr. Inak som si tú šancu vysvetliť nedokázal. Ten problém je tu dávno...
Ešte mi vraveli, že ma zavezú a ja, že nie, že autobusom chodím rád. Že mi nevadí, keď idem 50 km dve a pol hodiny aj s prestupmi. Keď však nastúpili aj tí dvaja a začali sa rozprávať, najskôr som banoval, že som sa nedal zaviezť, potom som sa úplne iracionálne začal za nich hanbiť, potom som zasa chvíľu dúfal, že som si predsa len zobral tie slúchadlá a nakoniec, keď som si už fakt nevedel rady a nenašiel som nič, čo by ma dokázalo na dlhší čas zaujať, rozhodol som sa počúvať ich rozhovor. Vravel som si, že keď hučia na celý autobus, asi majú čo svetu povedať. A, skutočne, mali...
Jeden by neveril, čo všetko dokážu vedci skúmať. Tak napríklad nedávno skupina talianskych vedcov zistila, že keď pes vrtí chvostom mierne vpravo, teší sa. Keď mierne vľavo, je podráždený. So susedom sme sa podujali overiť si to. Dopadlo to neúspechom, ak nie rovno tragicky...
Maroško už dávno vie, že nie je diera ako diera. Napríklad vie, že je rozdiel mať dieru na kolene a dieru v kolene. Vie aj to, že na ľudskom tele, a teda aj na jeho, keďže sa ešte stále považuje za človeka, sa štandardne nachádza niekoľko otvorov. Teraz sa však dozvedel, že kvôli jeho alergii sa môže stať, že počet týchto otvorov sa môže zvýšiť. Už na prvé počutie to znie mrzuto...
Začínajú ma strašiť bilbordy. Na cestách som stále a vidím tie opachy povedľa ciest. Niektoré mi nevadia, niektoré ako reklamu na súkromnú urologickú ambulanciu by som si už hádam aj mal začať všímať a niektoré, ako napríklad reklama na erotický salón a vypučené zadky na nich, by som si zasa už všímať nemal. A potom sú tu také oranžové plagáty so šípkou a ďalšimi zadkami. Ale nie sú to také normálne zadky, sú to zadky iné, sú to tváre...
Sedeli sme v obývačke po dobre odvedenej práci, popíjali čaj a čakali na televízne noviny. V pozadí bežala Markíza a v Markíze čosi blonďavé s údajne najznámejšími kozami na Slovensku a určite s efektnejšou otočkou než Ronaldo s Messim dohromady drmolilo čosi o tom, že kto nebol v Smotánke, ako keby neexistoval. Toto som nemohol nechať nepovšimnuté. Jednoducho som musel niečo spraviť...
Peniaze nie sú dôležité, povedal kedysi ktosi múdry a potvrdí vám to každý, kto peniaze má a komu nechýbajú. Život je otázkou priorít, povedal kedysi ktosi iný múdry, ďalší natočil okolo tohto sloganu reklamu, až zľudovel... Priority môžu byť rôzne. Zasadiť strom, postaviť dom, splodiť dieťa, rajdovať po nákupoch alebo si dať o 7 ráno pred Jednotou pri -5 stupňoch chladenú desinu...
Najnovšia kniha Dana Browna je presne taká istá ako všetky predchádzajúce. Hneď na začiatku kohosi zabijú a potom geniálny ikonograf a vedec Robert Langdon v celej knihe lúšti znaky, nápisy a symboly na sochách a maľbách. Popritom sa obratne vyhýba svojim prenasledovateľom a dokáže im ubziknúť i z toho nejnemožnejšieho miesta. On totiž pozná vo všetkých starovekých, gotických a renesančných stavbách všetky tajné skrýše a únikové chodby, viete? Tentoraz sa však vybral po zlej stope. Prebehol okolo jednej sochy. Síce ju zaregistroval, ale nepochopil jej skutočný význam. Keby poznal pomery v slovenskej politike, už by nemusel utekať. Prípad by bol vyriešený na 219 strane....
M. je mladé žieňa, ktoré má síce 22 rokov, ale nevyzerá na to. Vyzerá na 21 a stále spomína nejakých chlapov, ako napr. Lujs Viton, Hugo Bos, Guči, Armani, Dolce, Gabány... Nemám tušenie, kto sú tí ľudia, ale sú pre ňu asi veľmi dôležití. Ich mená má napísané na okuliaroch, tričkách, nohaviciach, a dokonca aj na gaťkách...
Keď som pred viac ako mesiacom podpisoval v Orange prenos dsl internetu od Telekomu a pýtal som sa, prečo sú lacnejší, hoci idú cez Telekom siete, dostal som odpoveď, že asi preto, lebo je to pre nich len doplnková služba. Zrejme niečo také, ako keď si dáte k pivu borovičku. Možno keby som sa zameral na to spojenie "doplnková služba", bol by som zutekal už vtedy. Neušiel som a tak som mal možnosť zistiť, ako Orange rieši poruchy dsl internetu. Alebo teda nerieši, aby som bol presnejší...
Keď sa v sobotu ráno ocitnete na chlebe, môže to znamenať, že vás žena poslala do obchodu, ale môže to tiež znamenať aj to, že ste na turistike a ste na Chlebe na jednom z vrcholov Malej Fatry. No a ak ste teda už na tom Chlebe, bolo by škoda nevybehnúť aj na Veľký Kriváň...
V rámci našich pobytov realizovaných cez zľavové portály sme si tentokrát zvolili Terchovú a hotel Jánošík. Zvolili sme si dobre... Prvé, čo vás prekvapí, je, že nemajú výťah. Ako druhé vás prekvapí, že ten výťah, ktorý ste si na začiatku nevšimli, je hovoriaci. No dobre, vás Blavákov možno nie, ale pre nás z "dediny" je to vzácnosť. Znie skoro ako pražské metro. "Ukončete nástup a výstup, dveře se zavírají." Že načo je komu hovoriaci výťah? Si predstavte, že sa vraciate po dobrej žúrke do hotela na tretie poschodie, ale stlačíte dvojku. Snažíte sa otvoriť svoju izbu, ale čipová karta nefunguje. Od jedu vykopnete dvere a vyhodíte ten nahý súložiaci pár z vašej postele...Tak toto sa vám v hoteli Janošík stať nemôže. Majú tam hovoriaci výťah, ktorý vám oznámi, že ste skutočne na treťom poschodí. Jedine, že by ste netrafili ani do izby...
Beny mal asi depresiu. Nežral, nebehal, nevrtel chvostom, a dokonca ani neoblizoval návštevy. Maximálne zdvihol hlavu zo zeme a otvoril jedno oko. V telke som videl, že kdesi v zahraničí majitelia svojim psom kupujú zmrzliny a kuracie koláčiky. A aby boli ich miláčikovia šťastní a spokojní, nekupujú im len pískacie loptičky a kostičky ale aj macíkov, bábiky a iné hračky. Vraj dostanú chuť žiť a zlepší sa im psychický stav. Keď to nepomôže, zaplatia psychológa. Vyrazil som teda do mesta. Vari je náš Beny o niečo horší pes ako tie americké...?
Úplne neznámy vám to do očí nikdy nepovie. Buď vás má v paži alebo vás v paži nemá a v tom lepšom prípade vás poohovára pred rodinou, v tom horšom pred celou dedinou. Sused vám to tiež nepovie, lebo vie, že z roboty chodíte neskoro a doma vás čaká druhá, takže chápe, že máte málo času. Jediný, kto mi teda musí otvárať oči, je susedov malý syn. Veď len deti vedia povedať cisárovi, že je nahý...
Prežili sme spolu len pár chvíľ. Boli to však chvíle radosti a šťastia. Užíval som si to s Tebou naplno a dúfal som, že by sme si to ešte niekedy mohli zopakovať. Dnes už viem, že sa mi to nikdy nepodarí. Že my dvaja sa už nikdy viac nestretneme. Že už je koniec...
Fanúšik je vo svojej podstate veľmi úbohý tvor. V rámci záľuby míňa svoje peniaze, čas a nervy. Ničí si svoje zdravie, riskuje prinajmenšom hlasivky a prinajhoršom infarkt. Napriek týmto skutočnostiam sa od Fanúšika očakáva, že bude stáť pri svojom športovcovi či tíme v dobrom i zlom a kedykoľvek si dovolí kritizovať alebo nebodaj prestať fandiť, premieňa sa na nevďačníka až netvora...
O minulovíkendových policajných manévroch v Trnave pred zápasom so Slovanom sa mi snívalo, čiže to musel byť silný zážitok, lebo mne sa sníva tak trikrát do roka. Videl som svoje peniaze. Mali malé nožičky, malé ručičky a cupitali od mňa k príšerám s maskami z filmu Vreskot a veselo sa s nimi objímali. Tak som teda hneď ráno napísal na ministerstvo vnútra a večer na ministerstvo školstva otázku, koľko nás ten "neskorofašiangový sprievod" stál a žiadosť, aby s tou bandou, ktorá si hovorí fanúšikovia, už niečo urobili...
