Život je nekompromisný, splní nám obavy i sny. Tak pozor na to čo chceme, lebo tu kašu si zjeme. (HzM) Ya BastaVytvorte si svoju vizitku Zoznam autorových rubrík: Fikcia, šport, Foto, cestou necestou, stava sa, hlboke uvahy, Svet podľa Maroška, politika, Súkromné, Nezaradené
3. apríla oslávil mobilný telefón 40 rokov. Je teda o málo starší ako Maroško. Rozdiel medzi ním a Maroškom je ten, že kým telefón sa neustále vyvíja, vylepšuje a je čím ďalej tým múdrejší a prepracovanejší, Maroško, naopak, začína tak trochu zabúdať, cíti sa unavený a má pocit, že ho začína obchádzať starecká demencia...
Písať pred Veľkou nocou o Betleheme sa môže zdať trošku uletené. Nejde však o taký bežný Betlehem, i keď určitá paralela by tu bola. Celé to je o tom, že sused Jozef si pred niekoľkými týždňami priviezol do záhrady ovce a bývanie im zabezpečil rovno oproti našej spálni...
Strašnejšie než ísť so ženou nakupovať nábytok je už len ísť nakupovať nábytok so ženou a jej mamkou. Aspoň som si to donedávna myslel. Takže keď sme zastavili pred jedným nemenovaným topoľčianskym obchodom s nábytkom, zvolil som taktiku bezhlavého úteku...
Myslím, že som dobrý človek. Nie taký dobrý, aby som robil v armáde spásy alebo aby som predal všetok svoj majetok, rozdal ho blížnym, zobral svoj kríž a nasledoval Ho, ale to nerobí ani Sokol. Viete ktorý. Ten vták. A ten by mohol. Alebo skôr mal? Ak je však možnosť priblížiť sa k nebu alebo zvýšiť si karmu, prečo ju nevyužiť. Keď som videl tú babičku visieť na zábradlí, zacítil som šancu... Nie vždy to však dopadne podľa vašich predstáv...
Niekedy sa stane, že aj človek, ktorý by bežne ani muche neublížil a ktorý pri chôdzi zametá pred sebou cestičku, aby ani mravčeka neprišliapol, začne mať toho, čo sa deje na tomto našom malom nešťastnom Slovensku, plné zuby a má chuť niekomu niečo strašné urobiť...
Vážený pán prezident, musím Vám povedať, že mi Vás už bolo skoro ľúto. Nikto sa Vás nezastane a každý si o Vás tú hubu nevymáchanú utiera ako o nejakú kuchynskú utierku. Včera sa však niečo zmenilo. TV Narkóza priniesla dojímavú reportáž o Vašom dlžníkovi, ktorý sa rozhodol, že Vám napíše o tom, ako je rád, že ste, a o tom, ako ste mu pomohli. Tak nebuďte smutný, nie je to až také zlé...
Naša obec leží v niekoľkých časových pásmach. Normálne by som to netušil, oči mi otvoril až včerajší deň. Súčasne s ohňostrojom v Sydney, a to mám podozrenie, že ešte možno aj skôr, začali v našej obci prskať rachétle a vybuchovať všetky možné aj nemožné delobuchy.
Zabíjačka je napriek jaterniciam, klobáskam, paštétam a iným nezdravým vynikajúcim výrobkom pomerne brutálna a krvavá akcia. Rana pukálom do čela úbohého prasaťa je to príjemnejšie, čo sa dá na zabíjačke vidieť. Môže sa síce niekedy stať, že sa vám sviňa ešte preberie a začne bezhlavo pobehovať po dvorčeku a o zábavu je chvíľu postarané, pravdou však je, že takáto zábava je pri zabíjačke nežiaduca. Sviňa pri zabíjačke jednoducho nemá čo pobehovať...
Motivačné knihy idú na dračku. Ich spisovatelia zarábajú na ľudskom nešťastí, dôvere a blbosti. V knihách opisujú svoje úspechy a snažia sa ľuďom nahovoriť, že taký istý úspech môže dosiahnuť hocikto a bez námahy. Pravda, pri zahraničných motivátoroch máme len malú šancu overiť si, či to napísané je aj skutočný príbeh. I na Slovensku máme svojho motivátora, ktorý nás môže inšpirovať. Ale miesto toho, aby sme ho obdivovali, poučili sa od neho, len mu hlúpo nadávame. Mali by sme sa hanbiť. Fuj...
Keby to nebolo smutné, tak by to bolo strašne veselé. Páni pracujúci pod heslom pomáhať a chrániť sa opäť vydali do terénu brániť nás, celú našu socialistickú spoločnosť a chytať diverzantov...
Každý večer sa ma snaží machtiť kadejakými mastičkami na vyhladzovanie vrások. Vraj ich mám na tom čelisku ako brázdy na čerstvo pooranom poli a vraj to čelisko nemám furt krčiť. Áno, čítate dobre. Čelisku. Už to nie je to vysoké múdre čelo. Romantika už dávno zakapala...
Vraj keď je človek zo svojej práce unavený a zničený, znechutený a stresovaný, pomôže niekoľko vecí. V novej Slovenke zas psychológ písal, že jednou z nich je oddych a meditácia. Človek sa jednoducho musí naučiť vypnúť a nemyslieť na prácu. Tak som si povedal, že to s tou meditáciou skúsim. Po týždni prišla za mnou A. a vraví mi: "Áno, to, čo robím, je tiež istá forma uvoľnenia, ale volá sa to masturbácia. Že meditácia je niečo iné." Detailistka. Na druhý deň odniekiaľ priniesla psychovolkmen a knihu Ovládanie vedomia Silvovou metódou.
Bude to zaujímavé. Skôr než prekročíte prah svojho vlastného domu, budete oskenovaní. Skener vás odváži, zmeria, zrontgenuje, zoberie krv. Nasníma vašu tvár, zistí vašu náladu. Všetky údaje sa automaticky rozpošlú po celom dome...
Je to trošku komplikované a zdĺhavé, ale s trochou trpezlivosti sa to dá zvládnuť... Čo na to potrebujete? Auto, ktoré budete šoférovať, najlepšie dodávku, dvojprúdovú cestu, najlepšie v meste, druhé auto so šoférom, priechod pre chodcov a chodca.
Hody sú slávnosť výročia posviacky kostola alebo sviatok patróna, ktorému je kostol zasvätený... toľko wiki... V našej dedine, tak trochu odtrhnutej od sveta, minimálne v časoch, keď neboli autá, autobusy a iné dopravné prostriedky a keď ľudia museli držať spolu a navzájom si pomáhať, boli hody veľkou slávnosťou. Slúžili na utužovanie kontaktov a trvali niekoľko dní. Takto si ich pamätám aj ja z neďalekej minulosti. Zábava, modlenie, kolotoče a obžerstvo...
Dobrá vec je tá, že po tých rokoch, čo sa vyskytujem na internete a vyhľadávam a píšem, chodia mi do e-mailov reklamy a rôzne ponuky. Zlá vec je tá, že väčšinou tá cielená reklama necieli presne...
Dozvedel som sa, že túto jeseň bude zo mňa módny guru. Povedala to nejaká Emma T. v rádiu. Najkúzelnejšie na celej veci je to, že sa môžem obliekať tak ako doteraz.
Maroško o sebe netvrdí, že je blbý. On vie, že blbý nie je, len na tie cudzie jazyky jednoducho nemá talent. A práve nedostatok talentu na jazyky ho dostáva do dosť smutno-trápnych situácií... Ako aj naposledy pred tromi týždňami, a to dokonca 2×.
V Tatrách, tak ako na celom Slovensku, prší bežne. Domácim je to zrejme jedno, turistom to trošku komplikuje život. Ale netreba sa nechať tou pľuhou "zvyklať". Máte k dispozícii rôzne možnosti športového vyžitia alebo tak ako my, môžete spoznávať Tatry trochu inak...
Vraj sa hovorí - vyviezť sa na Lomnický štít a zomrieť. Alebo tak nejak. Tak sme sa teda v rámci akcie " Kukni sa starý, ako je tam dolu krásne" na ten Lomničák vyviezli...
