Život je nekompromisný, splní nám obavy i sny. Tak pozor na to čo chceme, lebo tu kašu si zjeme. (HzM) Ya BastaVytvorte si svoju vizitku Zoznam autorových rubrík: Fikcia, šport, Foto, cestou necestou, stava sa, hlboke uvahy, Svet podľa Maroška, politika, Súkromné, Nezaradené
V poslednom článku Maroško písal o firme, ktorá má zákazníkov úplne v paži, ale nedávno sa stretol aj s firmou, ktorá si zákazníka váži a okamžite rieši každú, čo i len najmenšiu reklamáciu. Stalo sa mu toto...
Občas sa na Slovensku nájdu firmy, ktoré na zákazníka kašlú a chybný tovar mu nevyreklamujú. Našiel som však aj firmu, o ktorej som si myslel, že ani nemôže existovať. Na zákazníka kašle, i keď v nej nechce nič reklamovať, ale, naopak, minúť peniaze. Zrejme sa jej zdá 500 eur málo...
Stačí si len pozrieť televízne noviny a človek nestačí žasnúť. Tri reportáže, tri krajiny, tri absurdity. Hlúposť nepozná hranice...
Včerajšia debata medzi Kiskom a Ficom ma potešila. Všetci tí, ktorí čakali, že Fico roznosí Kisku v zuboch, museli byť sklamaní. Fico bol slabučký ako popradský ovocný čaj a jediné, čo na Kisku vytiahol, boli jeho nebankovky, ktoré vlastne ani nebankovkami neboli. Ten útok v pohode vykryl, pripomenul mu emisnú kauzu a ďalšie jeho zlodejiny. Fico je namočený v takých špinavostiach a klamstách, že čímkoľvek zaútočí, vždy sa to otočí proti nemu. V tejto predvolebnej kampani som ešte nepočul, že by niekto spomenul vzťah Fico – nebankovky. A veruže by sa patrilo. Fico nebakovky totiž zneužil vo svoj prospech...
Okrem babiek demokratiek existujú v tejto malej nešťastnej zemi aj ďalšie skupiny zblúdilých duší. Kto to je a o čo im vlastne ide?
Je to hotové nešťastie mať takého rodiného príslušníka a takého charakterovo nedobrého človeka za známeho a ešte aj kandidovať za prezidenta. Hlavne pre protikandidátov. Protikandidáti a aj médiá už musia byť pekné zúfalé, že na Kisku nedokážú vyhrabať nič okrem takýchto TA3 prezentovaných sračiek. Pre mňa je to, naopak, signál, že s Kiskom máme niečo spoločné. Myslíte, že by som mohol v budúcnosti kandidovať za prezidenta aj ja?
Blog zo série recenzií hotelov, penziónov a iných ubytovacích zariadení... Tento raz sme to skúsili bez zľavových kupónov. Vybrali sme si hotel Sorea Trigan a napriek tomu, že skôr ako pochvala sa dnes nosí kritika, budem chváliť. Až na pár drobností, skoro dokonalé ubytovanie. Ak máte chuť, inšpirujte sa. Ak vám tento blog pomôže rozhodnúť sa, budem rád...
Ak potrebujete adrenalínový zážitok, vybehnite na diaľnicu. Len tak pešo, len tak naľahko. Smelo vykročte v ľavom jazdnom pruhu. Máte minimálne päť hodín na peknú prechádzu. Nik vám v tom nebude brániť...
Byť na Slovensku ministrom vnútra je celkom terno a má to samé výhody. Má pod palcom políciu, má nadštandardný plat a môže si bez problémov na plnú hubu, na celé Slovensko vyhlásiť, že je rasista. Obuškom po hlave určite nedostane. Obuškom šéfuje a okrem toho... sme na Slovensku a on je tým pádom chránený...
Trošku netradične som sa rozhodol ponúknuť vám niečo, čo nie je ani pekné, ani chutné. Normálny človek má problém čo i len zohnať na toto čudo ingrediencie, ale napriek tomu to tvorcovi a kuchárovi v jednom ľudia žerú. Volá sa to Robertova placka...
Markíze zasa zlyhalo zariadenie. Všetko sa to udialo len včera, keď sa pýtali Fica, či by chcel zmeniť právomoci prezidenta a on teda povedal, že nie, lebo že prezident má právomocí až-až, a že by si s nimi pohodlne vystačil, ale... No jasné, to by nebol Róbert, keby to "ale" všade nestrkal...
Doktorka povedala, že pri mojej životospráve zomriem. Ono je to v zásade jedno, keďže tak či tak mi nič iné nezostáva. Akurát, že pri mojej životospráve mám väčšiu šancu. Pochopil som to tak, že by to malo prísť skôr ako neskôr. Inak som si tú šancu vysvetliť nedokázal. Ten problém je tu dávno...
Ešte mi vraveli, že ma zavezú a ja, že nie, že autobusom chodím rád. Že mi nevadí, keď idem 50 km dve a pol hodiny aj s prestupmi. Keď však nastúpili aj tí dvaja a začali sa rozprávať, najskôr som banoval, že som sa nedal zaviezť, potom som sa úplne iracionálne začal za nich hanbiť, potom som zasa chvíľu dúfal, že som si predsa len zobral tie slúchadlá a nakoniec, keď som si už fakt nevedel rady a nenašiel som nič, čo by ma dokázalo na dlhší čas zaujať, rozhodol som sa počúvať ich rozhovor. Vravel som si, že keď hučia na celý autobus, asi majú čo svetu povedať. A, skutočne, mali...
Jeden by neveril, čo všetko dokážu vedci skúmať. Tak napríklad nedávno skupina talianskych vedcov zistila, že keď pes vrtí chvostom mierne vpravo, teší sa. Keď mierne vľavo, je podráždený. So susedom sme sa podujali overiť si to. Dopadlo to neúspechom, ak nie rovno tragicky...
Maroško už dávno vie, že nie je diera ako diera. Napríklad vie, že je rozdiel mať dieru na kolene a dieru v kolene. Vie aj to, že na ľudskom tele, a teda aj na jeho, keďže sa ešte stále považuje za človeka, sa štandardne nachádza niekoľko otvorov. Teraz sa však dozvedel, že kvôli jeho alergii sa môže stať, že počet týchto otvorov sa môže zvýšiť. Už na prvé počutie to znie mrzuto...
Začínajú ma strašiť bilbordy. Na cestách som stále a vidím tie opachy povedľa ciest. Niektoré mi nevadia, niektoré ako reklamu na súkromnú urologickú ambulanciu by som si už hádam aj mal začať všímať a niektoré, ako napríklad reklama na erotický salón a vypučené zadky na nich, by som si zasa už všímať nemal. A potom sú tu také oranžové plagáty so šípkou a ďalšimi zadkami. Ale nie sú to také normálne zadky, sú to zadky iné, sú to tváre...
Sedeli sme v obývačke po dobre odvedenej práci, popíjali čaj a čakali na televízne noviny. V pozadí bežala Markíza a v Markíze čosi blonďavé s údajne najznámejšími kozami na Slovensku a určite s efektnejšou otočkou než Ronaldo s Messim dohromady drmolilo čosi o tom, že kto nebol v Smotánke, ako keby neexistoval. Toto som nemohol nechať nepovšimnuté. Jednoducho som musel niečo spraviť...
Peniaze nie sú dôležité, povedal kedysi ktosi múdry a potvrdí vám to každý, kto peniaze má a komu nechýbajú. Život je otázkou priorít, povedal kedysi ktosi iný múdry, ďalší natočil okolo tohto sloganu reklamu, až zľudovel... Priority môžu byť rôzne. Zasadiť strom, postaviť dom, splodiť dieťa, rajdovať po nákupoch alebo si dať o 7 ráno pred Jednotou pri -5 stupňoch chladenú desinu...
Najnovšia kniha Dana Browna je presne taká istá ako všetky predchádzajúce. Hneď na začiatku kohosi zabijú a potom geniálny ikonograf a vedec Robert Langdon v celej knihe lúšti znaky, nápisy a symboly na sochách a maľbách. Popritom sa obratne vyhýba svojim prenasledovateľom a dokáže im ubziknúť i z toho nejnemožnejšieho miesta. On totiž pozná vo všetkých starovekých, gotických a renesančných stavbách všetky tajné skrýše a únikové chodby, viete? Tentoraz sa však vybral po zlej stope. Prebehol okolo jednej sochy. Síce ju zaregistroval, ale nepochopil jej skutočný význam. Keby poznal pomery v slovenskej politike, už by nemusel utekať. Prípad by bol vyriešený na 219 strane....
M. je mladé žieňa, ktoré má síce 22 rokov, ale nevyzerá na to. Vyzerá na 21 a stále spomína nejakých chlapov, ako napr. Lujs Viton, Hugo Bos, Guči, Armani, Dolce, Gabány... Nemám tušenie, kto sú tí ľudia, ale sú pre ňu asi veľmi dôležití. Ich mená má napísané na okuliaroch, tričkách, nohaviciach, a dokonca aj na gaťkách...
