Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík: Historky spod Častovskej veže, Poviedky, Moja poézia, Úvahy, Spomienky, Myšlienky, Nedeľná chvíľka poézie, Napadlo mi, Minipríbehy, Moja rodná Častá, Neznáme objekty, Príbeh s fotografiami, Výpisky z k níh, Šperky, Z ciest po zemskej guli, Spravodajstvo pod čiarou
Nemo bol jeden zo žobrákov, ktorí sa pravidelne objavovali v Častej ešte po druhej svetovej vojne. Bol hluchý a nemý. Nikto nevedel, odkiaľ pochádza, nikto nepoznal jeho meno, preto sme mu jednoducho hovorili Nemo. V Častej ho vždy prichýlili u cigánov.
URBAN DOBŠOVIČ bol v Častej zaujímavou figúrkou. Veľmi rád hrával na trúbke. Za letných večerov si sadol v záhrade pod jabloň a dlho do noci vytruboval ťahavé melódie. Niekomu na radosť, niekomu na zlosť. Najväčšiu zlosť mali však jeho mamenka, pretože za Urbanove večerné koncerty si od susedov najviac vytrpeli oni.
V 1968 roku prišli Sovietske vojská aj do Častej. Niet sa čomu diviť, veď v Častej - Papierničke sa východná politika mlela na najvyššej úrovni. Dokonca raz som sa o tom presvedčil aj v samotnej Moskve. Spal som tam jednu noc v hoteli neďaleko Kremľa a keďže na izbe som mal aj televízny prijímač, pustil som si večerné správy. Keď sa po zvučke televíznych novín objavil na obrazovke moskovský hlásateľ, jeho prvé slová -„levitanovsky“ ako za vojny - zazneli do celého sveta a najviac potešili mňa: „V čechaslavackom gorode Částa asuščestvújetsja - akože uskutočňuje sa - stretnutie komunistických predstaviteľov socialistických štátov RVHP“. Viete si predstaviť, ako stúplo moje sebavedomie, keď som si pomyslel, že spolu so mnou - kúsok, neďaleko v Kremli - túto správu počúva aj najvyšší, v tom čase sám Leonid Iljič Brežnev, ktorému v histórii za druhý príchod sovietskych vojsk do Častej sme všetci doteraz tak „povďační“, že mu to do našej smrti určite nezabudneme.
