Marián Minárik-Častovský
Ako sme s bratmi varili polievku
Raz - bolo to koncom vojny, mal som iba päť rokov - naši rodičia odcestovali do Budmeríc na cely deň a nechali mňa a mojich dvoch bratov doma, aby sme sa o seba postarali sami. Podľa mojich starších bratov, tou najdôležitejšou starosťou, ktorou bolo treba začať, bolo, že mladší z nich - Tibor - mal naučiť staršieho - Šaňa - fajčiť. Ja som to nemal skúšať, lebo som podľa nich bol na to ešte primalý, od bratov mladší o 12 a o 13 rokov. Šaňo to dovtedy akosi neskúšal. Tibor bol od malička všetkými neresťami mastený, mal k tomu i potrebný materiál – cigaretle, tak sa mohlo začať. Vzadu na dvore, aby nás nikto nevidel. Moji bratia si vzali každý po jednej cigaretle a pripálili si. Tibor si potiahol ako starý chlap, hlboko do pľúc, Šaňo ťahal len tak, do úst, dym hneď vyfukoval von.
