Neviem kto som, čo som, kam kráčam, čí som posol, čaká ma smrť či spása, ale aj tak usmievam sa. Zoznam autorových rubrík: študáci :o), mňa nevymyslíš, ja som, Súkromné, Nezaradené
V jeden piatok v čase kikiríkania ružomberských kohútov sa skupina študentov Katolíckej univerzity vybrala na vandrovku. Na čele ich púte Želiv - Praha stál páter Karol so svojím tímom v zložení: teta Grétka, o. Dušan a o. Ondrej.
V dnešnej dobe sa veľa ľudí pohoršuje nad správaním mládeže. Mladí si nevážia starších, sex je prostriedok na zabitie nudy, vulgarizmy sú obyčajné slová,... Učitelia a kňazi stratili svoju hodnotu. Teenager sa nebojí postriekať sprejom kostol oplzlými výrazmi, dve mladé ženy bez problémov pomaľujú dopravné značky. Dnes už nie je nič výnimočné stretnúť na ulici opitého mladého človeka.
Nebolo to tak dávno, čo som navštívila Prahu. Už pri slove „Praha“ som sa chvela nedočkavosťou a vzrušením. Je predsa jasné, že Praha je zlatá loď. Dúfala som, že i ja sa na chvíľu postavím na Karlov most a začnem so svojím predstavením tanca, spevu a vtipov. Zarobím si nejaké korunky a budem hviezda výletu. Lenže...
Malé, usmievavé, dobre naladené dievčatko s červenými lícami... Tak presne to je Valika Jenešíkova z Dlhej nad Kysucou. Tretiačka, ktorá na prvý pohľad ničím nevyniká, skrýva vo svojom hrdle zlato. Spievať začala už v perinke. Vždy, keď niečo potrebovala, melodicky si to vypýtala. „Nemala ani tri roky, začala rozprávať a piesne sa už len – tak hrnuli,“ prezrádza na Valiku jej mamina.
Väčšina školákov, by ju najradšej nadobro vymazala z rozvrhu, iní sa na ňu neuveriteľne tešia. O čom je reč? O vrchole všetkých prírodných vied – matematike. Predškolák Šimonko Mekiňa z Turzovky, patrí do skupiny detí, ktoré matematiku vyhľadávajú.
Naša spoločnosť si začína pomaly zvykať na čudesné praktiky našich médií. Médiá sa nenaháňajú za pravdou a objektívnosťou, ale uprednostňujú senzácie a informácie, ktorými vyvolávajú škandály. Strácajú pri tom chrbtovú kosť a slovo „osočovanie“ im nič nehovorí.
Život na internáte prináša mnohé veselé, ale i smutné chvíle. Veselé vtedy, keď sa stretnú študáci na „izbovici“, naopak smutné, keď prídu na to, že nemajú čo jesť. Nesmejte sa! Na tejto neprifarbenej realite nie je nič smiešne.
II. svetová vojna poznačili tisíce životov. O čo prínosnejšie môže byť pre vnúčata rozprávanie starého otca o živote, ktorý prežíval počas vojnových rokov?
