Som cestujúci vo vesmírnom metre, ktorý pred 50 rokmi, vystúpil na zastávke, s názvom Zem. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Zhruba pred desiatimi rokmi mi jeden známy, ktorý mal v tom čase veľkoobchod s potravinami povedal príhodu z jedného rokovania s veľkým obchodným partnerom. Ponúkali mu určitý sortiment potravín a jemu sa zdal kečup príliš drahý. Keď mu oponovali, že lacnejší nevedia zohnať, vstal, zavrel dvere kancelárie a stíšeným hlasom im povedal....
To, čo sa deje na košickom sídlisku už niekoľko rokov a v posledných dňoch zvlášť, je výkladnou skriňou postoja štátu k /ne/riešeniu rómskej problematiky na celom Slovensku, za posledných dvadsaťdva rokov.
Ja veru nie som tradicionalista. A priznám sa, že hore uvedené príslovie som odignoroval úplne. Dom som doteraz nepostavil, výsadba stromčekov ma akosi stále minula a namiesto syna mám dve dcéry....
„ Kde máme mamku od tohto dievčatka ?", s vážnou tvárou sa opýtala lektorka ľudového tanca, vychádzajúc z miestnosti kde prebiehal konkurz. „ Mamka je odtiaľ asi tristo kilometrov, ale máme tu otecka", odpovedal som so snahou o humor, ktorý ma opustil v momente, ako som vo vnútri uvidel svoju desaťročnú dcéru zaliatu slzami...
Špecifikom otvoreného listu je to, že si ho skôr ako adresát prečítajú tisícky ľudí v rôznych médiách a na sociálnych sieťach. Tak to bolo aj s otvoreným listom dvoch učiteliek z východného Slovenska, ministrovi školstva....
Akokoľvek neuveriteľne to znie, taký človek existuje. No nie niekde v ďalekej púšti, alebo za polárnym kruhom. Ale tu na Slovensku, v rodnej krajine tohto novodobého slovenského hrdinu...
Keď pred desiatimi rokmi vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda podal na svojho menovca Mikuláša Černáka trestné oznámenie za hrubé výtržníctvo, ktorého bol sám svedkom počas lyžovačky na Štrbskom Plese, pôsobilo to hlavne zúfalo. Čo sa to dialo v našom štáte, že to musel urobiť samotný premiér.....
Cez víkend som sa v rámci krstu v rodine zúčastnil omše, ktorá samotnému obradu predchádzala. Utkvela mi v pamäti hlavne tá časť, kedy sa kňaz veriacim sťažoval, že sa akosi nedarí napĺňať sen o kresťanskej - katolíckej Európe. Dnes som si prečítal jedenásť otázok, ktoré položil Vatikán odvolanému arcibiskupovi Róbertovi Bezákovi a myslím, že práve v nich je odpoveď na kňazov smútok.
Mám rád novinársku uhorkovú sezónu. Politici sú väčšinou na dovolenkách a nezaťažujú nás svojimi nápadmi a kauzami. Ale v tohoročnom lete sa nám "urodili" aj dve nové mediálne hviezdy....
Pamätám sa, že medzi zamestnania po ktorých sme ako deti túžili, patrilo okrem smetiarov, policajtov a učiteliek aj povolanie poštárky. Myslím, že hlavne dievčatám sa páčilo chodiť po meste a roznášať tie dôležité listy a ešte dôležitejšie peniaze...
To, čo sa v týchto dňoch deje v kresťansko-demokratickom hnutí, hraničí priam s biblickými príbehmi. A deje sa to vlastne už od parlamentných volieb, kedy kompletnú slovenskú pravicu postihol osud Sodomy a Gomory...
Obidve moje dcéry navštevujú základnú školu. Niekoľkokrát do roka zaregistrujem ich informáciu o nejakej besede, alebo prednáške na škole. Či už ide o hosťa známejšieho, alebo mne nič nehovoriaceho, moje deti vnímajú jeho slová rovnako vážne. A z tohto dôvodu vnímam aj ja rovnako vážne prednášky Drahoslava Machalu na školách v Partizánskom...
Keď sa nad tým tak zamyslíme, materské mlieko je v živote človeka jedinou potravinou za ktorú neplatíme. Ak teda z nejakého dôvodu nie je matka donútená nahradiť ho sušenou náhradou. Ináč je už celý náš život o peniazoch...
Po náročnom pracovnom dni prídete večer domov s predstavou, že zasadnete do pohodlného kresla a pozriete si nejaký kvalitný film, alebo iný televízny program. Vezmete do ruky ovládač a po chvíľke prepínania zistíte, že v hlavnom vysielacom čase naše milé komerčné televízie dávajú zhodne svoje reality show....
Po novembri 1989 nás zaplavilo množstvo potravinárskych výrobkov, ktoré sme dovtedy len závistlivo obdivovali, alebo občas kúpili v Tuzexe. Na náš trh sa dostalo množstvo farebných a lákavých dobrôt, pričom im stačila len reklama, že sú zo „západu".....
Dnes sa vrátia. Naši majstri sveta. Pomôžme im zabudnúť na jemný smútok z včerajšieho finale. Ukážme im krásu striebra v našich rozradostených a vďačných očiach. Ale keď doznejú zaslúžené oslavy, buďme k sebe úprimní. A nalejme si čistej domácej Vůjtekovice...
Keby sa v týchto dňoch konalo sčítanie obyvateľstva tipujem, že by nás bolo tak okolo desať miliónov. Môže zato zrejme dobrá fínska vodka a až po vytriezvení zistíme, koľko nás naozaj je...
Nová slovenská vláda je tu ešte len tri dni aj s cestou a už dosiahla svoj prvý veľký úspech. Slovenskí hokejisti postúpili po piatich rokoch čakania do štvrťfinále majstrovstiev sveta v hokeji.....
Keď sa v predošlom slovenskom parlamente nečakane zjavil Igor Matovič a začal svoju púť neriadenej strely stredného doletu, tak sme sa na tom možno aj chvíľu zabávali. Keď potom po voľbách akosi stíchol, zdalo sa, že tam bude smutno. Nebude. Firma Matovič s.r.o. začala opäť fungovať.....
Na gymnáziu sme mali jednu učiteľku zemepisu. Pred jej hodinou bolo také ticho, že bolo počuť kvapkajúcu vodu v umývadle. Nepamätám sa, že by na nás niekedy zvýšila hlas. Práve naopak. Čím hovorila tichšie, tým mala v triede väčší rešpekt.....
