Chcela som sa prepnúť na samú čistotu, ktorá by to počula. Verila som, že raz sa s jednoduchosťou zmierim a nebudem si priať niečo, čo je zbytočné pre môj život, že ma to život s tebou naučí, milý môj. Vždy je predsa viac uvažovať srdcom ako mrhať slovami, ale aj tak. Dnes si mi povedal, že nemáš slová a zdal si sa mi smutný a tak sa náš rozhovor po telefóne skončil, lebo ani ja som nevedela, čo ešte dodať, keď je to tak. Nebola v tom lúčení žiadna romantika, len trpezlivosť s milovanou ženou. Áno. A čo je viac, toto. Túžba mať pre ňu dobrý život, priať si to pre ňu, viac než ktokoľvek iný.
A ja toto píšem už len z vďaky.
Dočítala som zelenú knihu a veľmi sa mi páčila, taká lahôdka pre moje city. Zhltla som ju za pár hodín. Poznačila som ti do nej to, čo mi udrelo do očí a duše, vpísala som ti tam aj odkazy, jeden od priateľa Klárinho Františka, ktorý bol rytier, neskôr chorý na malomocenstvo. To malomocenstvo ho zmenilo, zákerná choroba a on už nezabíjal, bol jedným z nich. Tak prichádza zmena. Možno tak, keď už neostáva viac ako milovať, čo sa nedalo prijať inak, než láskou. Asi som si to prirovnala k sebe a asi preto, že hľadám situácie premeny svojho zmýšľania a sú to moje lieky. Dnes som si napríklad po príchode domov povedala, že sa na nič nenahnevám, práve naopak, že budem spájať, povedala som si to vtedy keď sa naskytla príležitosť nahnevať sa a hájiť svoje pravdy. Povedala som si, že chcem plakať, v skrytosti čumiac do knihy. Radšej plakať od hnevu ako ho podporovať. Keby sa mi tak darilo aj v tom pre mňa najťažšom boji, ktorý prichádza viackrát do dňa a ja, niekedy si myslím, že žijem a dokážem bojovať iba kvôli tomu, že mám meno Jana, ako Jana z Arku. Niekedy si to tak myslím, že moja sila je preto o niečo znásobená.
Cestou domov ma pochytilo ešte niečo. Splniť si sny a chodiť už konečne tancovať, keď som tak veľmi chcela. Na rozum mi prichádzalo veľa vecí, ktoré sa nedajú ani vysloviť, aby ich krása nepominula. Potom prišla myšlienka, že až teraz som v dnešný deň našla chuť do života, tak neskoro, dosť neskoro, štyri hodiny sedem minút podvečer.
