Janka Maťašová
Ženy môjho života
Hej, lenže ja už nechcem povedať svoje lenže a otočiť sa Ti zadkom, odohnať Ťa zapleteným vrkočom a nastaviť ruku, že stoj, počkaj, ďalej ma netráp, čo odo mňa chceš. A utiecť hľadať niečo, čo nemôžem nájsť, lebo je to ne-jestvujúce, lebo ja by som z toho chcela mať niečo príliš konkrétne, niečo, čo také konkrétne skrátka ani nie je. To, čo chcem nikdy matériou nebude, tak prečo prosím o to, aby sa z ducha stal kameň, sval, mäso, kvet. Žiadam to, ale veď ani láska nie je čistý koncentrát, treba ju hľadať, treba o ňu bojovať, napríklad rozhodnutím zaprieť samú seba a svoje hľadania.