Vločky a námrazy

Janka Maťašová

Hádanka

V noci, keď dlho nemohla spať jej povedal, že mu o tom môže kedykoľvek povedať. Ak bude chcieť. Ale ona mu povedala, že nechce, že teraz prežíva vo svojej duši niečo, o čom rozpráva iba Jemu jedinému, lebo je to ľahšie, v tej chvíli pre ňu ľahko dosiahnuteľné, lebo Bohu nemusí stavať slová veľké ako dom, rozmýšľať nad metaforou, aby prehĺbila myšlienku, konštruovať realitu, tak, aby bola čo najviac realite podobná a aj tak nakoniec nie je, lebo nakoniec sa z nej na svet nikdy nenarodí celá pravda o nej.

• 2. dec 2013
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 280x
• 2

Janka Maťašová

O jesení sa hovorí, že je smutná

Za múrmi kože prebieha proces. Chystanie nového. Tam v bruchu sa to deje. Myslím na to ako veľmi som si už zvykla. Miešajú sa hormóny a všetky hodiny a dni majú opodstatnenie. Túžim mať tieto predstavy! Že sa teraz obmývajú steny a všetko špinavé a pozostalé odteká, aby raz začalo biť niečie malé srdiečko. Myslím na to, že niet miesta pre plač. Ibaže ja cítim, že plakať mi treba. Že všetko staré aj nedobré, aj hodné zabudnutia nedokážem nemilovať, odhodiť, zabudnúť, začať nový život. A nie sú v tom len tieto cykly. Moja duša má tiež takéto brucho, ženské, guľaté, plodné, hlboké, nekonečné a plné hviezd. A každá hviezda má význam. Čas krvi, ktorý je aj časom sĺz, redukujúcich sýto červenú farbu na farbu melóna, lebo všetky akékoľvek silné emócie, keď sa zriedia ustanú. Budú krémové, nie ostré a náhlivé. Ešte stále k tomu neviem urobiť ľahký baletný krok. Priskočiť od tela k duši/od duše k telu. Zapadnúť. A stále som iná ako telo a iná ako duša.

• 9. okt 2013
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 292x
• 3

Janka Maťašová

Moja Magdalénka

Zo stuhy na šatách obkrúcajúcej sa okolo pása vyliezla nitka. Záhadne dlhá, plaziaca sa z vnútra, vykúkajúca a pokrútená ako had. Neurobila dieru. Diery nikde. Ako had, ktorý sa obtiera o pekné veci, o šťavnaté červené plody a napokon na túto vidinu naláka ženu. A zahladí za sebou stopy. Veď nech sa radšej obviňujú ľudia, nech sa aj zožerú z toho, že to bolí a každého nejako. Ako ten had, ktorý ma navádza a ja jem. Ako na miestach, kde keď som, občerstvuje sa mi moja mladá mladosť a ja vykonám to, z čoho sa zdalo, že som už vyrástla.

• 10. júl 2013
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 233x
• 0

Janka Maťašová

Vôňa dní

V tieto neďaleké dni, za ktorými sa dá ešte pekne obzrieť a vidieť, čo prinášal život, začula som, že človek sa môže omnoho viac báť ako cítiť bolesť. Lenže ja som si hneď a zaraz pomyslela, či nie aj ten samotný strach je už dosť veľkou bolesťou.

• 20. dec 2012
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 212x
• 2

Janka Maťašová

Cesta autom a veľa hmly

Niekedy je človeku tak, že si dokáže uvidieť dušu akoby bola iba vecou, položenou na stole. A zdá sa, že vyliezla z domčeka, aby sa ukázala tomu, koho obýva, aby sa človek na ňu pozrel a uvidel, že je v ňom naozaj čosi viac ako kus meraný na kilá telesnej hmoty, bolesti a jej nezmyselnosti pre jeho život.

• 6. jan 2012
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 290x
• 2

Janka Maťašová

Línie

Dojesť jablko pre mňa teraz znamená dať za niečím bodku. Zdravú bodku za dňom. V aute som cítila tlak a plakala som, hľadiac na zeleň, na lúku plnú obilia či nezazriem srnu a jej srnca ešte raz, na tom istom mieste, vo veľkej tráve, kde im nebolo vidieť nohy, ale iba tak pol tela krásnych hnedých očí a orechovej srsti.

• 19. jún 2011
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 256x
• 2

Janka Maťašová

Neviem byť modrá obloha

Prechádzam mestom a presne toto som vždy chcela: byť dospelá, ešte mladá, začínajúce leto, ľahkosť látky na sebe, sukňa a šaty; v tom niečom sa nájsť, s tým niečím sa stotožniť ako s menom, ktoré si doživotne nesiem. Ako s menom, ktoré by som si sama ani neviem či vybrala. Vybrala by som si iné. A bola by som výtvorom svojich rúk. Lebo ja mám túto tendenciu, chcieť stále čosi vytvárať, čosi nové, čo sa ani nedá, ani nesmie. A treba sa mi z toho spovedať, že mám tendenciu byť výtvorom, nie dielom.

• 13. jún 2011
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 219x
• 2

Janka Maťašová

Raz nebudem väzňom

Na prechádzke ti poviem, akou sa cítim, ako pre seba vyzerám a momentálne hľadím. Poviem, že je v tom niečo škaredé a zároveň krásne, lebo ma osoh robiť obraz krásy. Skonštatujem to takto: niečo žije menej pekné, aby niečo, čo je krásne mohlo vyniknúť. A netreba preto plakať. Som zlá keď to robím, ale teraz uvedomelá a šťastná. Počúvaš. Sama si vravím, že som našla zmysel, ešte to bolí, ale vieš o tom, že raz, potom raz až zomriem Boh zo mňa urobí to po čom túžim? Už nebudem väzňom. Mohol by aj teraz keby chcel. Áno mohol, ale Božie cesty nie sú našimi cestami. Vieš? Viem, že vieš. Ľúbim ťa.

• 17. nov 2010
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 3

Janka Maťašová

Simply

• 24. jún 2010
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 4

Janka Maťašová

Ubolená noha

Vlasy som si umyla. Voňajú. Dala som si rybu-pstruha s jednou paradajkou. Potom som si otvorila našu spoločnú knihu a čítala. Keď som ešte pred tým všetkým vystúpila z autobusu a išla, zdalo sa mi, že dostanem kolaps a moje pľúca zlyhajú. Od zimy. Nevzdala som sa, iba spomalila a povedala im, nech sa neboja, povedala som si: dýchaj pomaly a pravidelne a oklam toto číhanie na život.

• 2. jan 2010
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 257x
• 1

Janka Maťašová

Krajšie ako rozprávka

Ruky a koža priskoro vysychajú. Natieram ich a praskajú do krvi. Štípu. S mamkou sa dnes pri stole veľa rozprávam, veľa mi rozpráva a zdá sa, že z toho už možno nikdy nebude vyrozprávaná, ako ja z iného. Stále by som ti to omieľala dookola, tebe a Bohu a už to ani nemá účinok akejsi laickej terapie, už sa to volá iba mrzačenie samej seba slovami. Boh akoby nechcel ukázať svoju moc aj keď už neviem ako viac prosiť. Pripadá mi to ako rozrezaná diera, ktorá sa urobila preto, aby všetko vytieklo a to bol dobrý krok, ale už je na čase zašiť ten jej otvor, aby nehnisala iným humusom. Chcela by som všemohúcemu nadiktovať, že je čas ma spasiť.

• 26. dec 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 0

Janka Maťašová

Boj

So spolužiakmi obedujeme. Ja som sa už velmi tešila na ten obed. Za oválnym stolom pre šesť osôb kričíme jeden cez druhého a hneváme sa, že nás odhodili, že sa tak cítime aj napriek tomu, že povedali: deti, postaráme sa o vás. Mirka kričí, tá Mirka, ktorú mám svojim spôsobom veľmi rada, pre to aká je. Len tak medzi rečou spomenie jeho meno. Meno a mne sa vybaví obraz. Potom dodá, že odvtedy, čo zomrel sa odsťahovali dvakrát.

• 29. okt 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 3

Janka Maťašová

Because You loved me

Chýba mi ešte zopár strán a kniha bude dočítaná. Pre budúcnosť v nej ostanú len škrabance ceruzou, zdôraznenia viet, ako napríklad tejto: Zlo a ty sis myslelo, že jsi vyhrálo, ty blázne. Ty blázne, zlo, ty blázne, si mi na posmech, som ti na posmech. A keď sa tak nenávidíme, prečo máme schôdzky.

• 22. sep 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 1

Janka Maťašová

Petites

• 12. júl 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 2

Janka Maťašová

Úľava

Počujem šum mora, ktorý neutícha, lebo sa mu nedá, chce takto hovoriť o tom, čo už vie a o tom, čo už má.

• 16. jan 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 1

Janka Maťašová

Written

Na chvíľu som sa zavrela a nie žeby som sa chcela vyľudniť, či odísť na opustený ostrov, práve naopak, potrebovala som iba počúvať a urobiť tak priestor, rozdeliť sa a to obzvlášť praktickým spôsobom: špinavé prádlo do práčky, čisté do skrine a voňavé šaty na seba, také, čo neobmedzia moje kroky na malé, ak budem mať chuť utekať.

• 3. jan 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 6

Janka Maťašová

...il vente...

V jeden pondelok som rozmýšľala:

• 6. dec 2008
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 4

Janka Maťašová

Šperkovnica

• 10. nov 2008
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 2

Janka Maťašová

Platňa. Slzy.

V sukni sa prechádzam, niečo očakávam, počas jednej piesne, v septembrovom lete, kým sa tam dostanem, prejdem cez les, bude tma, z tmy do svetla, tieň, kvety, stromy voňavé, naša záhrada, môj lesný byt, schody doň...netuším, že si nájdem platňu.

• 5. sep 2008
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 454x
• 4

Janka Maťašová

Dážď

...znelo vo mne, milosrdenstvo chcem, nie obetu...

• 4. júl 2008
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 840x
• 2