...pripravila som jej obed, uvarila kávu a potom odišla navštíviťdedkovu sestru...
Čakalo ma učenie, pustila som si čerstvý vzduch, jahodový puding bublinkoval,zjedla som dva poháre, ešte bol teplý, lial sa mi do úst, bola som sama a pýtalasa:
Kde si, keď som taká sama?
Kde si, keď ŤA potrebujem?
Kde si, keď sa bojím rána?
Kde si, keď si maľujem?
Kde si, keď sa bojím dažďa?
Kde si, keď som ako každá?
Kde si, keď ŤA milujem?
Kde si, keď sa strachujem?
Kde si, keď po TEBE túžim?
Kde si, keď večer zaspávam?
Kde si, keď mi srdce búši?
Kde si, keď sa zhováram?
Kde si, keď už bolo všetko?
Kde si, keď je najhoršie?
Kde si, keď mám v očiach smietko?
Kde si, keď si nevošiel?
A TY si o mne povedal: „...Mám v nej záľubu..." (Iz 62, 4)
Šaty v skriniach vyšli z módy, pripadajú mi vzdialenéa zbytočné, až tak, že by som ich spálila a zahriala si pri ich ohni svoje skorovečne studenéruky, taká sila bola v túžbe dôverovať v TEBA...
...hľadala som biely odev, po internetových stránkach, do akého by som saobliekla a dnes v ňom celý deň chodila...
...a čítam si Jeho Vôňu, vôňu druhého hrdinu..
