Lebo ty držíš moje ruky, v autobuse, v kostole, na návštevách a nie je to len tak. Držanie za ruku mi dodáva odvahu. A často sú to mokré a studené ruky, s vychudnutými a tenkými prstami, pripomínajúcimi konáre, ktoré stláčaš a sušíš svojimi. Akoby moje ruky plakali. Raz mi ktosi povedal, že mu to pripomína slzy, alebo tečúcu priezračnú krv ako symbol toho, z akého miesta vyviera, a že doslova tečie mojimi rukami dole, po prúdoch a kvapká.
Pri tebe som sa prestala hanbiť za toľko svojich vecí na mne. Mojim snom bol chlapec, pri ktorom by som len málo mohla ukrývať, len to málo, čo je medzi mnou a Bohom a čo sa podľa úsudku človeka už nemôže zdieľať s človekom. Chlapec, tak som ťa volala, kým som čakala.
Poobede, v dopravnom prostriedku myslím na to, že všetko má svoj čas a čas ďalšieho odhaľovania sa blíži. Pre nás bola táto doba takáto. Takúto sme ju potrebovali, lebo sme sa stretli v čase priveľkých bolestí a prechádzali si tým obaja. So Spiškou sme sa raz u mňa rozprávali, či je dobré ísť do vzťahu takto a ja som jej povedala, že lepšie by bolo neisť takto, lebo svoju lásku potrápiš, ale zase môže tým veľmi narásť a zosilnieť. A ako dobre, že všetko má svoj čas, že všetko je tak ako je, že presne teraz keď sa to už blíži sa prestávam báť, prestávam už chcieť ostať spečatená. Prestávam si myslieť, že som nikdy asi nebola stvorená na isté veci, prestávam cítiť, že ma môže aj krása daru zraniť a spustošiť, že za všetko pekné, čo je so mnou spojené si raz odpykám stonásobný trest. Chcem tak veľmi, aby sme my dvaja boli pod spoločnou pečaťou nášho manželstva a sníva sa mi už o mojich šatách, v ktorých ti poviem prísahu.
Sen:
na lúke, chvíľu pred svadbou sa so mnou nikto nechcel baviť, ignorovali ma, moju ukrytosť, čo chce ísť von, jemnôstku, čo svet nemôže uvidieť a ja som im ju chcela ukázať, silou mocou ani neviem prečo. Možno preto, lebo neviem, čo iné by som vedela dať. Nevyráža zo mňa ani výnimočne nežiari. Kňazove slová boli, že je krásnym pokladom, že v niektorom prostredí sa skrátka ukryje, lebo by nepochodila. A toto vysvetlenie mi stačí. Snívalo sa mi, že som si niesla v papierovej taške svoje už ušité šaty a povedala som si, že pôjdem domov, ale po ceste sa do nich oblečiem a poteším sa nimi, poteším sa ľahkosťou, o ktorej som snívala, ktorá vystihuje možno viac moje túžby ako skutočnosť. A nebudem cítiť, že klamem, lebo aj túžba človeka je pravdou o ňom.
