Dvojposchodový dom, no život je len na dvojke, dole srdce chýba, odpočíva v pokoji, hľadáme ho na fotkách, lietame po spomienky neďaleko do myšlienok, ako sa len smialo a aká som vtedy bola ešte krpatá...
Prišla som autobusom spomedzi lesov, vyťatých pralesov, uschnutej riečky, lebo všetko je menšie keď som takto vyrástla...
Granko už necukrím, na to som už veľká, cukor mi nechutí v lyžicových dávkach, na peci už nesedím, lebo nosím sukne, tak som si len privlastnila žltý vankúš s posteľou...
...ležím, ona hľadí, porovnávame si ruky, koľko času nás delí, našla som sa v čiarkach na tvári, dovoľuje čítať, pozerať a znežnieť, zozamatovieť, zhodvabievať...
Sladký nápoj ochladol, pijem, uzly povoľujú, hanblivosť je pod kontrolou...odvaha, smelosť, opisujem aký je a krásna žena, moja babka radosť vo mne objíma.
