
Cestou, v hustomlejaku vyhorený dom, áno málo pršať a uhasiť ten oheň, ja som chcela lúče,nemohlo sa naplniť, zhorela by krajina...
...milosrdenstvo naddomom, ktorý nemal nádej...
Vidím veľa sĺz,vidím veľa dažďa, rôzne druhy dáždnikov, prežehnávanie v autobusoch, pozerámdo očí, do očí pozerajú mne, lenže máme zelenú, dom prijmi tieto kvapky...vyzerášako strach.
...vravím prijmi,prijmem tiež...vodu, vodu, vodu.
Som nakonečnej, mojej konečnej, odľahlo mi, bol na opustenom mieste a nikto tamnebýval...
Pre mňa to malo význam,ten šťastný koniec a nesplnené želanie, tá silná búrka, ktorú som vôbec,vôbec nechcela...vidieť milosrdenstvo, ktoré som vtedy ja práve takto prežila...môjzázrak.