A keď dotancujemurobím toto, skrútim sa do klbka, do najmenšieho aké mi je možné tak, aby somsa vmestila do objatia, tak, aby si ma takmer nevšimli a potom...povedali,tam ležala, asi sme ju našli, vezmime, ju, vezmime, ona na to čaká...
Z púčika rozkvitnema púčik na chvíľu nebude, rozmotám sa.
Je to akoby som dýchalaa vydychovala.
Je to takéharmonické.
Ja v klbku a tancovať,byť ako more, šumieť a šepkať, v búrke byť rozbúrená a cez búrkyrozumieť riekam, moriam, oceánom a zrazu tá fialka celkom, celkom nenápadná, ktoráiba pozerá na tých, ktorých si vybrala,príďte bližšie, privoňajte, aby som sa tešila.
Stretnúť ich keďrozkvitám, poprinášať radosť, fialové obrazy nakreslené tancom.
A keď dotancujemskrútim sa do klbka, skrútim sa do neviditeľná a len sa zatrblietam ak pôjduokolo.
Znova nádych, znova výdych, žijem...
