Hľadám sa (a ty si pomocník), sama sa skrývam, spievam ako najväčšia speváčka na svete aj suseda mám umelca, každé ráno hrá na trúbku a ja každé ráno, keď som sama vyspevujem. Vymýšľam slová do známej tóniny a modlím sa krokom do chladničkových raňajok. Krátka adorácia a potom pri jedle, prvé, čo mi napadne kedy budem zrelá na sobáš.
Prepínam sa na prácu, ale nevládzem myslieť odborne, radšej sa trápim nad tým, že nemám možnosť hrať sa dieťaťom. Vidieť v ňom všetko a dotýkať sa, naberať a načerpávať, spomínať a pripomínať poslanie človeka.
V zraniteľnom svetri (má dve ukryté diery) utiekam sa do lásky, do vzduchopriestorového objímania. Zalievaj ma tam kokteilom, ranným harmančekovým čajom, ktorý je už obľúbený, lebo pôsobí protizápalovo. Lieči, odstraňuje červenanie a potom zapíš do zdravotnej karty, pre dnešok je to vyliečené. "A kedykoľvek príď, budem tu pre teba", povedal, akoby odchádzal s otváraním očí.
Všetko má svoj čas. Rozmýšľam, čo bude s mojimi šatami, toľkokrát pomenenými a čo s kyticou, raz lúčne kvety, raz ľalie...vdychovaním šťastia obnovím,reklamujem, pretvorím, aby som si obliekala prekvitajúcu lásku. Počítam si svoje roky a cítim pripravenosť kráčať a byť inak starostlivou. Vynáram sa nad hladinu a každý kút zeme pripomína, že za večnosť musím bojovať...
...a je po raňajkách.
