... ktorý je málopravidelný, nenásilne pokojný, raz sivý, raz pestrofarebný, nerovnaký, iný,nedokonalo dokonalý.
Tak som jeho súčasťou
Vlasy mi meniafarbu, nemám ich rovnaké, jeden prameň svetlý lieta popri tvári, vymýšľam si účesy,aby som nenosila len svoje vypnutie a jeden som vymyslela aj sponky som naňnašla v jednom sponkovom obchode, aj čelenku, krásnu čelenku, na ktorúchodím pozerať už druhý týždeň a je už akoby moja, ale pocit kúpiť ju somv sebe ešte neobjavila.
Bábätka mainšpirujú, počujem v tele hlas matky, hladkám ich po hlavičkách keď samotajú pod nohy, jeden chlapček ma chytá, nechce pustiť, vyplazuje jazyk a posielapusy a potom iné bábätka, ktoré ani nevidia, bojím sa ich dotýkať, keď sútaké priesvitné, bábätka ma liečia.
Na jej myšlienkyby som povedala veľa, myslím na ňu, áno ja som ten smútok potláčalaa mohla by prísť pohroma, keby som sa nestala sebou...a cítim tie útokyako na bojovisku, mám svojich, ktorým som svoja a jediného svojho...
