Kľúč, ktorý som hľadalabol za hodinami, neodomkla som malú izbu s fialovými dverami, kráčala soms istotou, že tam pôjdem hľadať potrebné a stratené.
Od niečoho nemámkľúče, alebo mám a nič netuším, niečomu jednoducho nedovolím samu sebaotvárať a žijem presne takto ako minule a minule.
Všetko je užpripravené a to všetko vonia, po červenej aviváži... mám zažaté, svietimromanticky, pozerám, čo tu máme, koľko červeného ovocia, pýtam sa farieb ako jeto možné, že vás všetky vidím a niečo nie som schopná, o niečom lenpočúvam a trpím slepotou.
Povedal: „ ...totouž vážne bolí..." a keď tak pozerám na ten čaj, čaj čierny a s mliekom,ako zjemňuje, vravím si, že to je to, čopráve teraz potrebujem. Som slabá a takou chcem aj ostať, hrdinstva sú premužov, bojím sa a čakám dokedy ešte, dokedy tá bitka o srdce a niečovečné.
...zamatové piesne, pri nich v noci zaspím, budem veľa myslieť a snažiť sa odomýkať...
