...ležím...
...vlas sa mi poskladal do tvaru otvorenej náušnice, malý krúžok zlatistý(kedysi som taký mala, zdobený drevenými guličkami)...kedysi, kým som vedela,že odpočíva v šperkovnici, teraz tam nie je ako veľa veci, ktoré pominúpráve kvôli tomu, že sú iba veci...
...jej oči sa menili, sú to tie, tie z tej fotky, svadobnej, sépiovej,dávnej...a ja to viem, iba ja to viem, ona sa nevidí...keď som bola maličkáchcela som byť ako ona, chcela som mať rovnaké šaty, nalakované nechty a naústach rúž...nemohla som až keď budem toho hodná a dnes som sa priznala, že tiepekné náušnice som jej zapotrošila ja, vzala som ich von, na kamenný pomník,lebo som bola princezná a bývala tam vo venci...
...vo venci, bývať vo venci, mať srdce vo venci, v zelenom nevädnúcomvenci...o tom som snívala...veniec ako objímanie muža
...zmývam...
...tá kvapka odteká už sa nikdy nevráti, dole kam nevedú schody, tam bálasom sa sedávať, vo veku šesťročných, vír vraj ťahal za nohu do diery plnejkadečoho...ako sa kĺže, aká je bezchybná...kvapka, ktorá sa nevráti, jej detivyutieram v uteráku, vpijú sa a vyparia, ktovie či vie vidieť aká viebyť krásna...Boh jej niečo pošepká:
„...strážim,
každú chvíľu ju polievam,
aby ju nepoškodili,
v noci i vo dne ju chránim.
Hnev neprechovávam.
Keby bolo tŕnie a bodľačie,
bojovne by som zakročil
a spálil by som ho zaraz,
alebo nech sa chopí mojej ochrany,
uzavrie mier so mnou,
mier uzavrie so mnou." (Izaiáš, 27, 2-5)
...utekám, utekám...duša vie byť veľká...
