Spomenula som sina školu, na svojich spolužiakov, na kamarátky tie moje najbližšie, na Jarka,ktorý neskôr napísal, na moju mamku či ešte spí, na pesničku, ktorú sizaspievam v kostole, keď sa vrátim a budem zase spievať, budem ich prosiťo to, aby mi hrali, budem spievať hore, hore, hore, hore a pozerať dofarebného okna.
Cestou...sľúbilasom modlitbu za vílu a rada to urobím, rada, veľmi rada.
A potom...istážena...
...sedela nazadku, na chladivom betóne, niečo si hmkala, niečo rozprávala, žena, potrebovala by som z teba kúsok, kúsok tvojej nádeje, aby si sa pozrela,ty na mňa a ja na teba, tvoje bremeno je krásne, lebo ty si taká, ranenételo, kvitnúce srdce, taká mi pripadáš, takú som ťa zazrela...nesedávaj nabetóne, vravím ako žena žene.
...bola si mispriaznená...
Vo veľkom zhone,zmätku a prachu, žila som spomalenosťou, pomalým krokom, v myšlienkachna lásku, nemeškala som, len si užívala svet, viac ma drž, toto som si priala,musíš, musíš, ja nedokážem ani chcieť, ani prosiť, modlila som sa všetkým, čoma napadalo, vravela som, češem si vlasy a dnes iba smerom ku Tebe.
Tento deň ma teloani tak nebolelo, horšie bolo inému, trvalo to krátko, na veľa svojich pocitov mámvymyslené príbehy, a tento posledný som v zajatí draka s piatimihlavami a dá sa ma vybojovať jedine mečom. Pýta sa ma: „Povedal ti niekto, že máš pekné oči?" Rozprávali sme sa, smiali,hovoril mi o sebe, hovorila som mu o sebe. Potom, kam všade Jarkavezmeme a kde s ním pôjde sám, kde s ním pôjdem sama a kam pôjdemevšetci. Tešíme sa na nich, na tých ktorí chýbajú a onedlho prídu.
Moja dnešná žeskosť zahľadená do neba.
