Úplne zmeravená, úplne ako skala, čo sa toho týka, že teraztaká vyrastená, taká veľká sa musím učiť niečomu, čo ma predtým nikto neučil,byť toľko rokov živá a iba premýšľať, aké by to bolo, keby som vtedy...bola vpancieri.
Mnohé slová sa opakovali, zavreli do obálky, trochu strnulé,že čo ak niekto uvidí, čo ak ktosi spozná písmo mojej ruky, a pritom by somchcela, aby vedel hocikto a najlepšie aj všetci, čo sa vo mne skrýva, že teraz prebieha liečivá ceremónia, prvéotrasy, prvé boje, keď konečne vie, o čom bude vojna, že toto prísť muselo a objatie, čo mám...bolomoje prvé, na kúsok mňa, tam, kde bolo treba.
Bolo moje prvé...
...som v tom... úplne, úplne vyplašená a to, čo kladiem predoltár vedľa kvetu v kvetináči, to tam už nadobro ostane, konečne cítim:som žijúca nežijúca, nie nežijúca žijúca.
Tú moju ofinu a vlasy mi rozfúkalo na cestičku akú netreba ďalejupravovať a do triedy dorazila spolužiačka s nádhernými, upravenými, v triede sapovedalo: jeeej, ja v sebe, hovorím: jeeej, aká je pekná. A potom cítim, že Bohma pritom hladí po tých mojich strapatých a vraví: jeeej, celý naradostený, ztoho, že sa teším, aj keď nepočujem slová iba slová preciťujem, že to, o čom mi šepkábude našim tajomstvom, aká som pre neho a obdiv mám prenechať iným, ako veľakrát predtým...
...je pol piatej aj desať a nemám nič proti, že to bude tak, že to bolo tak, som jednoducho spokojná,
...pokojná.
