Opäť som si hľadala závoj, jeho prednedávne uloženie, pranie, avivážovanie, žehlenie a skladanie do presvetlenej komnaty, povedala som si, že už nezabudnem, že ho odkladám tu a nepoznačím nič do diára, v mapách zložitého priestoru sa nevyznám len strácam pojem o čase...
...viem, bude niekde blízko ako dnešný dáždnik, skoro som sa vzdala a potom sa objavil a to iba preto, že moja neistota nakupuje vyrovnanosť, trošku sa zamotávam, no iba pod plynulosťou, vyviaznem bez úrazov, bez otrasov a ochrnutí, spávam totiž na vodnej posteli.
A potom povedali o inom pohľade, novovymyslenom...chcieť si to pozrieť znamená pritúliť si temný sen? Svätý, čo nevie byť nezaľúbený v natočených scénach, ktoré mútia čírosť. Pomyslela som si: "Pôjdem a objímem ťa" a ostala som objímaná...a ešte sa utíšilo honbíkanie vo víchrici.
Vyvoniam si čerstvý med, jeho chuť a zloženie, natriem na pery nelabellový balzam, lebo sú suché pre bozk a potom sa vyplačem, praskám, som si malá, záleží mi na láske...
