Vykúpaná som sa posadila na toto miesto,
zapla si túto pieseň:
Tvoje vlasy sú čierne sťa havrany,
tvoje oči sú šedé jak holuby,
v mlieku sa kúpu,
v hojnosti sedia
a tvoje ústa ľaliami sú,
a myrha tekutá ti steká z pier.
Konármi zo zlata sú tvoje ruky krásne
a tvoje lýtka stĺpy z alabastru,
v rose sa kúpu,
v potoku brodia,
mlč, tvoje ústa ľaliami sú...
Adam Šangala: Šalamúnova Pieseň piesní
Rozjímam o tom, že súzvukom týchto tónov a slov bol môj svadobný deň, predstavujem si teraz seba ako sa mihám, ako si skúšam šaty a mojej duši je do plaču, je jej veľmi do plaču aj v tak krásny deň. Noc pred svadbou ma matka a otec držali v náručí, lebo srdce zakusovalo otupnosť, zdalo sa mi, že je toho už veľa, zdalo sa mi, že sa mi nič nechce, chce sa mi len vydať a to je predsa jednoduché. Rodičia mi vtedy povedali, že ma milujú a od zajtra ma už naveky budeš milovať aj ty, presne takú aká som, krehkú ako upečené pečivo, s vyhasnutou hviezdou v duši zmenenou na čiernu dieru, na nástrahu, dievča čo preto chodí po svete so sviecou v ruke, tak opatrne a ostražito, lebo padnúť tam v nej vzbudzuje strach.
Od času kedy začala umierať hviezda prešlo desať rokov. Potom umrela. Potom mi bolo smutno. A teraz sa teším, že jej pozostatky sa stali živnou pôdou pre inú. Hviezdu žiarivú. Hviezdu ženy, ktorú musí každá mať, aby poznala zmysel byť tým kým je.
Od svadby prešiel hodný čas a mne sa páči ako si budujeme domov, ty v mojom a ja v tvojom srdci. Starať sa o to, čo máme musíme obaja. Každý pridá svoj spôsob a tak je to krásne.
Ja ti upečiem koláč a ty mi povieš, že máš zo mňa radosť.
Ešte niečo sprevádza moje dni: Advent je časom vyprázdnenia. A ja dodávam, že preto, aby Bohu nič nebránilo žehnať našim dňom.
