Mávajúca v tmavej noci úzkosti. Pocit, že umieram, že si cítim srdce, že som všetko zmeškala, že odchádzam k Bohu priesvitná a deravá.
Bojím sa takáto umrieť. A budím muža, že umieram!
Môj hlas do telefónu hovoril o tom, čo si myslím keď dieťa v škôlke plače za mamou a nechce spávať. Hovoril, lebo sa ma pýtali na názor. Chcela som ponúknuť zamatovú deku znepokojenej mame, upokojiť a tak som povedala, že to malé dievčatko plače, lebo nevie, čo sa deje, keď ho zrazu mama nechá a odíde. Ľúbi mamu. Bojí sa či sa mama vráti. Veľmi sa bojí a treba to tak pochopiť. Mnohé deti som už videla takto plakať.
Aj sama som plakávala za mamkou.
Je jeseň. Som doma a kašlem. Na zástavake sa na mňa dnes za môj kašeľ nahnevala istá žena a odišla odo mňa ďalej, aby nebola v mojej blízkosti. Aj toto je môj deň. Ale aj toto, že v čakárni mi jeden ujo povedal, že keď tak pekne sedím určite som tanečnica alebo maliarka. Povedala som, že nie som a on už iba dodal, že o to je to vzácnejšie, lebo som taká sama od seba.
Včera:
Zo smutnej jesene vzniklo doma toto.
Premýšľanie, na čo použijem toto chutné ovocie.
Makový koláčik na posilnenie kostí a príprava do školy.
Teplé papučky od babičky a zlomený kvet.
K večeru robím poriadky. Stmieva sa. Čakám ťa.
Dnes:
Po premýšľaní vnikol z jesenného ovocia tento koláč. Pre návštevu a pre nás.
A potom ešte toto zoznámenie sa: Príprava seminárnej práce o malých dievčatkách. Mám veľa domácich úloh, lebo som opäť školáčka.
A túžim mať tamtie predstavy, že vnútro sa čistí. Lenže neviem ich mať. Prídem si vymyslená. Vymyslená nadýchaná krása karafiátov, čo skrášľujú stôl, na ktorom je kopa jabĺk, kopa hrušiek. Moja duša nie je karafiát. Je iná. Je jemná, nenadýchaná a spadnutá. Je ako spodnica pod peknou sukňou. Je skrytá so svojou túžbou byť matkou.
Má krajku ako gazdiná.
Ako budem prežívať keď moje dieťa bude plakať za svojou mamou? Jeho mama ho bude nechávať a odchádzať do práce. V práci možno bude myslieť na tieto prvé rozlúčky a nebude sa môcť sústrediť.
Sústrediť sa. Budem sa musieť sústrediť na bdelosť. Ako teraz. Ako vždy. Lebo ľahko upadám do spánku, do hmly.
Musím mať na zreteli, že nie je možné spať dlhý zimný spánok, hoci ľudia hovoria, že jeseň býva smutná.
