O líške a jej deťoch

Vonku je pekne, ale mne sa nechce vyliezť zo svojej nory. Som ako líška, mám podobný kožuch, ryšavý chvost, zviazaný do drdola, najradšej do zasnenej strapatosti, celkom prirodzenej bez všeličoho možného. Do telefónu si mi povedal, že si dáme zmrzlinu, že sa trochu prejdeme, že ma počkáš v centre, ale nado mnou je teraz ten mrak ľahký a vzdušný ako para a ťažkopádny ako dlhé hodiny čakania, kým spadne v sparne a horúčave z neba prvá kvapka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

Milujem teba i to, že môžeme byť pri sebe slobodní, omnoho viac slobodní.

Ako plachá líška sa túžim do nášho domova skryť. Do rána z neho neodísť.V sprche ma napadne, že poznám odpoveď, že je to ťažká odpoveď, preto ju neviem povedať alebo možno sa mi už nechce o niečom toľko rozprávať. O dlhokánskej poviedke vlastného života.

Myslím na iné.

Mamička Zinky sa ku mne správa milo. Milo a prívetivo. S obdivom. Doma dcéru povzbudila a vyrobili mi dar. Dnes som ho dostala. Preložený papier s venovaním a mojim menom, ja na ňom nakreslená aj s ofinou, nad ktorou som sa musela zasmiať a ligotavé kamienky ako lem, ako ozdoba diela dieťaťa. Dieťaťa, ktoré ma objíma a nikdy mi nevadilo, že ma nevolá učiteľkou, ktorou v skutočnosti nie som a moje pracovné miesto sa mi ešte stále zdá neuveriteľné, ako sen, ako Boží dar, ktorý mi daroval, keď som si zmyslela, že toto by sa mi páčilo. Bože, ty mi často krát daruješ niečo len tak a často mi čosi donekonečna odopieraš. Chcem ti veriť, že poznáš dôvody, že si Najvyšší a Pán zeme, že ti záleží na tom, aby si ma vychoval, lebo ty si chcel človeka obyčajného-neobyčajného, lebo miluješ pokoru a tvoríš jedinečne.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A ja vlastne celý život obdivujem skutočnú skromnosť a skutočnú jedinečnosť.

Som v nore ako líška. Ako ryšavá líška, ktorej v hrudi bije zavalité srdce, lenivá duša, v ktorej teraz žije iba málo bolesti, ale veľa pozostatkov, veľa historických faktov, ktoré hovoria, že kdesi dnu je s(púšť) a asi aj pokoj. Pokoj ako vhodný element nového života, zakvitnutia.

A zase ma napadnú deti, ktoré mi často hovoria, že som ako Snehulienka a mám blonďavo-ryšavé vlasy, že som srnka a podobám sa na škrečka, lebo mám také zúbky, bozkávajú mi na koberci ruky a nohy a všetko, čo povedia je veľmi úprimné a tak sa mi to páči.

SkryťVypnúť reklamu

Zajtra im rozdám vysvedčenia a diplomy a poviem im, že to bol dobrý rok, že som vďačná, za to, že mi toľko veľa dali a zase si ich vystískam. Ako každé ráno keď na moje objatie čakajú v rade.

V tento rok môžem veľa ďakovať, okrem iného aj za túto lásku.

Byť pokojná a rozdávať pokoj musí byť tak krásne.

Janka Maťašová

Janka Maťašová

Bloger 
  • Počet článkov:  189
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som ospalá farba pred západom slnka. Zoznam autorových rubrík:  KvapôčkyKvety v SlnkuRozkvitanieVločky a námrazyNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu