Potom lúka, takmerovädnutá, kosená, babka okopáva jahody, nevidí ma, plače, vraví, aby som saskryla v dome, nech mi nie je zima, utekám medzi steny a ani som si neľahlado trávy.
Prečo sa vlastne takostražito ukrývam?
...do ticha, no bez toho, abysa spievalo, nie.
Slzám som neunikla.
Už som medzi stenami...
...je tu zopár kníh, zopárčasopisov, staré fotky, veľa kostýmov a šiat,málo nohavíc, okrem mužských, farebné poháre, sviečky, ukryté spomienky a jachápem plač, rozumiem smútku, keď počúvam platňu, ktorá veľa zachytila.
Aká ženskosť ide z týchžien, hoci boli bosé a nemali na topánky.
Sme zosúladené, dobre sanám upratuje, máme rovnaké nápady, zatvárame dvere, počítame, čo všetko sme užurobili, dávame si svačinku, granko a tri vajíčka, lebo som už hladná a jemich všetky naraz. Ona je smutná, on poslušný, vraví, aby neplakala, žeplakať netreba, pokojný, pokoj rozdáva.
...veta: „Nech sa o mňastará".
Piesne, slzy, žijú aj bezgramofónu.
Počúvam, keď myslí, ženepočujem a tak veľa znamenajú pre mňa tie jej slová.
...na všeličo sa pýtam.
