
Vieš, Bože, dnes mám strach vliať sa znova do prázdnoty, kriesim lásku po daždi a koľko myšlienok mám bez TEBA?
Roztiahli sa do širočíznej dĺžky nekonečna a pre jedno ich boľavé miesto sa všetko zhústi, je mi pestro, namiešam si novú farbu, aká ešte nebola, akú som ešte nepoznala, MEDULIENKOVÚ.
Chodníky sú vyhriate lúčmi, môžem chodiť bosá, vidím sa v pradávnej legende ako princezná BOJOVNÍČKA...tak dobrú noc...po chvíli...aj tebe...
Priateľu lásky, vzlietni so mnou k dúhe, po mäkučkých slovách...si môj motýľ zo snov...a na dnešnú otázku odpoviem: viem, že v tom máš pravdu...čítam, s Tebou čítam ako veľmi dokážem byť milovaná...doručené do vlastných rúk, budem čítať milión krát...ĎAKUJEM, ŽE SI.