Strach o lásku v jej smutnom závane, keďzaprší ukrývať ju do dlane ako vlastné päť centimetrové vnútro, pomalým krokomodkráčať, pršať očami, byť mu podobná taká podobná, splývať s ním v pokojnech si ma dýcha, keď ma túžil mať. Môj milý, môj dážď, polievaš ma, polievaš?
"Dievča, nepýtaj sa, ak si zvedavá rozprávaj sa s Ním“.
Prišla som,kdesi na koniec sveta, vietor nepomáhal, fúkal proti dychu, možno ma chcelodpratať, príliš sa ponáhľal a možno mu len krivdím...vedel byť aj vánkom.Odpusť vietor, zdal si sa mi krutý, takmer si ma zbavil života... no už somveľká na výčitky, bolo ako bolo.
...našla som toho muža...a svoje dve básne „Jedinýpre mňa“ a „Osobný žiaľ“...vtedy v mojom období týchto otázok:
Budeš ma počúvať? Za tebou ma poslali...želám sispievať zamatovo ako moje tričko, vyzerá tak nevinne, je až dvakrát prešívané vôňoučistej nite...hlasivky večer spievajú stále niečo nové, vedeli by hrať na harfe...(malasom jasnú predstavu, že zajtra im ju kúpim)...tak a teraz už môžeš moju túžbu odsúhlasiť? Alebo je hodnáešte tvrdšej práce?
...ticho, bolo ticho, asi sedem rokov...
...možno som sa obávala toho najhoršieho, že zospevu nič nebude, že raz budem bezdomovcom, ktorý bude smrdieť, žiťz prapradávnych spomienok a tešiť sa z jediného, že je hodný veže,zámku, hradu, paláca a sadu s červeným jablkami, lesnými jahodami a ibatej pesničky, ktorú spieva duša na desiatom poschodí vysokého domu...
...aj málo vie byť veľa...polievaj ma, polievaj,neprestávaj nikdy.
Neboj sa o želanie, zajtra prídem s iným, neurazímsa, keď sa nesplní, nie všetky želania mávam kvôli tomu. Nestrachuj sa, keďplačem veď slza nemusí byť príznakom úbohosti...už pár z nich ma otvorilo,prevetralo, očistilo...spievala som druhý hlas, pierka, kvety, kvapky, keďspomínam ožívajú.. aj teraz o tom počúvam a mám slzy na kraji...kiss me,kiss me, kiss me, toto pri nej cítim...love me - love you a ty všetkovieš.
Takže moja túžba? Mám to chápať takto? „Môžeš akochceš“.
“dôvera dievča, dôvera“ pohladil ma, Pane, som naTEBE závislá.
