
Mám rada čaje, preto, čo vo mne robia, pre ich blahodárne účinky a aj preto,že sa mi páči ako vyzerajú, že sú kvapalné a majú vôňu, rada do nichvlievam med, rada nimi zohrievam svoj tráviaci trakt, rada ich ponúkam iným,hasím akýsi smäd, ktorý sa raz opäť vráti, tíšim harmančekom.
Vždy keď sa bojím myslím na to, ako sa raz ráno zobudím a nebudem zasebou smútiť, ako to všetko pominie a poviem si tie slová, že Nie som až taká precitlivelá...Čerstvý nočnývietor mi urobí dobre. Som predsa kvetina,
hoci teraz sama sebe neverná.
To, o čom som im povedala sa pred vypovedaním nezdalo ničím výnimočné,hovorím, že viete čo sa mi stalo, snívalo sa mi, že keď sa ráno prebudím a roztiahnemzávesy uvidím sneh a ja som sa prebudila a ten sneh tam bol, bolabiela krajina a ešte stále snežilo. Po chvíli mi došlo, že mi chcel len ukázaťako splní prísľub.
Je 18:07
Najprv som si toto všetko prichystala na stôl, štyri knihy, pár poznámok naštvorčekovom papieri, doma mi vravia, že píšem ako mravec, pero, ceruzku, gumuna gumovanie, zdá sa mi to celé akurát tak dosť, beriem do náručia celú svojunádielku a idem, okrem toho si pripadám ako knihomoľ, knihomoľv kresle so zelenou dekou na sebe, ale som rada, lebo mám miesto, kde samôžem rozprestierať.
Medzi tým, čo sa zíde mať takmer vždy po ruke, mám lístok s niečím, čosom si ešte to septembrové leto musela zapísať: babka mala včera prácu, robilaporiadok s jahodami, večer nám volala a hovorila dobre, že tá samota v záhrade, mohla som plakať a nikomu nič nevysvetľovať. Najmladší,s ktorým vyrastala zvádza boj a trpí. Vo všetkých domocha bytoch našej rodiny sa na človeka myslí. Pár riadkov pod tým. Byť čistá,čistejšia než zrkadlo, ako moje veci vytiahnuté z kufra, vejúce vo vánku, výletasi nebude, ani nie som smutná, ťahala ma za hranice roztopašná sloboda,prirodzenosť lupienková, ktorú ťažko uchytiť, ktorá je pre ruky tečúcaa plytká, lebo som tam chcela napriek možným slzám a zrazu sa nebála, dobrodružstvo,idem...rozhodnutie pevné, predvčerom som odpovedala, čo je mojim snom, keby somtak mohla, vidieť jeho detaily, rozprávať o nich, nekonečné témy, detailymotýľa na lúke.
Neviem kam som chcela ísť, len tá túžba je stále rovnakopodstatná.
A ešte niečo: dnes som opäť padla pod svojim krížom, ale neberiem totragicky, pretože...
* Malý princ