
Neverí takým slovám, neverí nazbieraným rečiam, netúži ich počúvať, nemusí vedieť veľa, aby bola milovaná ani pekne vyzerať, ale kto má právo myslieť, že je škaredá...nech je ako chce, ja ju budem ľúbiť.
Pobolieva brucho, v mieste, kde je možné pozametať meňavkové myšlienky, príliš kučeravé, príliš vyrovnané, so stále novým imidžom, som na ne alergická, skrúcam sa bez dychu a volám o pomoc...
...viem, že ma miluješ, nesieš moju ranku v tomto krížovom mesiaci a zomrieš, aby nebolela, dokedy chcem ukrýva ma svätonežné náručie...