...ale ako ďaleko znamená byť preč? Rozkošné šťastie, roztopašná radosť,ale aj nápad opísaný striebristou kontúrou, ohraničená myšlienka v korzete,spútaná šnúrami, túžim ju len vypustiť, vyzliecť zaseknutý dych, oslobodiťmotýľa spod mreží...leť, motýľ, leť pokiaľ si to nerozmyslím, odleť kam chceš,možno k Slnku...tam sa mi stratíš, pohľad do žiary rozmaže obzor,nezvládam jas, ešte ani zďaleka...
...ži slobodne...
Toľká spontánnosť pohybu, posledné obrátenie dozadu, lesk v krídlach,bol to on, môj motýľ a už nie je, už patrí všetkým.
Už ho viac nespoznám, nebol ničím výnimočný, ale voňal ako dážď, akovyliahnuté mláďa, ako niečo blízke, bližšie než objímanie. Poslal si ho TY?
Bude ešte krajší, lúka ho z očí nespustí, kvety budú zaľúbené, akodobre, že som ho pustila, dala mu slobodu...leť, motýľ, leť, pokiaľ budešvládať.
Tvoj let je jedna pieseň. Pieseň na rozlúčku, tak sa maj motýlik, musímzavrieť okno...
