
Nebo vyzerá na tie obrovské kvapky, medzi ktoré sa dá chvíľu utekať.
Predstavujem si, že tam stojím a už mi niet pomoci, že som od domu prílišďaleko a ostáva mi iba premoknúť, po čase je zbytočné ukrývať si tvár, tak sapoddávam, úplne sa poddávam, tomu hrejúcemu dažďu a nemám ani jediné suchémiesto na tele.
Možno na mňa prší sám Svätý a zmýva moje hriechy.
Keby, keby, to tak bolo.
Sľúbil si mi to.
Vzduch vonia drevom, jeseňou aj letom, krížom, na ktorý sa pozerám, kým hocelý neprejdem, na tom mieste sa odohralo toľko veľa vecí, pýtam sa z čohoje ten môj a či je tiež drevený.
Nalieham a pripomínam, zdôrazňujem sľuby, tie krásne sľuby. Vyznania lásky,pri ktorých rozkvitám.
Ako suchá zem...
...smädná som...