od skorého rána.
Rozmýšľala som, že dokedy ešte a potom, že veď je to možno celkom jedno a nie nechcela som byť iná, chcela som len vedieť, čo na tom tak bolí, či by to bolelo ktorúkoľvek ženu a postaviť sa pred to a čítať si o tom knihy, dozvedať sa o takých stavoch, o takých ľuďoch, aby som aj ja vedela žiť ďalej, dovtedy kým mi neodníme dych a moje telo už nikdy nebude tým, čo môže toľko trápiť.
Plačem, keď toto píšem a pijem šálku harmančeka, plačem, lebo mi je ľúto, je mi pre niečo čosi ľúto, ale nie tak príšerne a beznádejne, iba celkom prirodzene, ľudsky, nie tak, žeby som nevyšla medzi ľudí, práve naopak, ja už medzi ľudí veľmi rada vychádzam, veľmi rada počúvam ich hlasy, veľmi rada tancujem,
veľmi, veľmi rada tancujem.
Nakrájam si trošku z troch druhov zeleniny a zjem. A teším sa.
Teším sa z práce, z teba, z toho, že na vychádzkach vonku sa malí chlapci bijú o to kto ma bude držať a ich láska je mi milá, nie je lepšie slovo ako milá, ich láska je dôvera vo mňa, že som tam teraz namiesto ich mamiek ja, ktorá sa o ne postará. Sú všímaví a vnímaví a to im aj napíšem ako odkaz pre ich rodičov, napíšem svoj postreh o dieťati a niektorým aj požalujem, že neposlúchajú ani na desiaty krát, lebo som im tak na angličtine pohrozila, že poviem mamám a otcom a musím tak urobiť. Keď sa už raz niečo dieťaťu povie, musí sa tak stať. Pre jeho dobro, tak ma to učili.
Udalosti dňa:
Dnes copatá Nina stratila v zoo batôžtek a tak sme ho hľadali.
Nathana uštipla osa a veľmi plakal.
Maťko povedal, že konečne sme prešli cez tú veľkú cestu, lebo sa už tak bál.
A Tamarka vraj rozumie reči zvierat.
„Janka, ja doma hovorím, že sa o nás pekne staráš", povie tá najmenšia a najsmelšia.
A toto sú moje starosti a radosti dňa, moja pracovná náplň: snažiť sa im rozumieť, vracať sa k nevinnosti a ako veľmi mi len prospieva znižovať sa k dieťaťu, s vedomím, že vlastne ani ja nie som nič menej a nič viac ako dieťa Otca na nebesiach.
Tie malé neposlušné detiská, ako som ich raz v súkromí nazvala mám čoraz radšej, rada o nich rozprávam, rada o nich premýšľam, rada rozprávam o svojej práci.
15:00 a môžem odísť domov šťastná,
napríklad aj preto, že mám pre tak mnoho vecí dôvod žiť.
