Symbolika. O stuhnutí a mne, o tom často hovoríme. Som na to upozorňovaná. Vychovávaná odučiť sa zlozvyku. Včerajší podvečer, keď som ti hovorila o tom, že pri tebe som slobodná, že ako náhle otvorím dvere alebo ťa zbadám, dám si domáci úbor a moje účesy sa hodia na domov. A pri deťoch tiež. Lebo tie deti si obzerajú moje zloženie bez návrhov na zlepšenie, bez veľkého obdivu, nevedia kým iným by mohli chcieť byť. Nevedia to. Neobdivujú ma, ani nehania. Aká sloboda, že sú také. Že ich kríž má veľký zmysel. Že ich život je nepoškvrnený. Áno, v mojich očiach.
Pätnásťročná dievčinka, keď ma uvidí vždy si ma k sebe posadí. Buchne rukou o sedačku a potom jej čítam knihu. Neskôr jej sľúbim, že keď vydrží chvíľu pracovať rozpustím si vlasy a celé jej ich darujem do rúk. Na určitý čas budú jej hračkou a bude nám dobre obidvom. Mne preto, že som darcom, jej preto, že sa vlasov rada dotýka.
A nemôže mi byť lepšie. Tieto dni boli predsa očakávané a sú viac než som čakala, keď ku mne priletí prváčik, chytí moju tvár, ktorá pozerá inam a vybozkáva ju. Potom ma dlho ovoniava, zavesený o moju ruku ako v tranze. Tie deti milujú vône, aj keby smrdeli. Ja ho potom stláčam v náručí, využívam čas, kým mu to je príjemné, kým dokáže zniesť dotyk. Kým môžem. Poviem mu, čo aj tak nepochopí, že mi veľa dal, že tak veľa až je to ťažké odniesť, a preto to musí zanechávať stopy.
Láska ich vždy zanecháva.
Preto nezáleží na mojom ponížení, pádoch, vznešených rečiach, uvedomelých predsavzatiach, zaodievaní do šiat, vždy do nežných, vždy do jemných, aby som unikla hrubosti svojho ja. Aby som mohla vypovedať túžbu. Márnosť by to bola. Veď aj tak to život osladzuje, len dočasu. Nie, na ničom z toho nezáleží viac ako na chvíli rozhodnutia žiť iba preto, že som chcená aj bez toho skvostu, nahromadeného majetku, v podobe náušníc a šiat, z ktorého nejde žiadne vykúpenie, z ničoho nesála vykúpenie, iba z teba, Bože, keď sa mi zdá, že si si ma vzal a ohrial teplom raja. Nahého raja. Nahého vo všetkých podobách.
Ráno: Lebo kde je veľa snov, tam je aj mnoho márnivých slov, ty však maj bázeň pred Bohom (Kazateľ 5; 6). Amen.
