Nie raz ma budeš ľúbiť.
Nie raz mi budeš odpúšťať.
Nie raz mi vykúpiš úsmev...
...aby som to dokázala a nehou v ruke len pomaly otvárala modré okno do duše.
Tajomstvo v krabici, list jeden, druhý...dvadsiaty, vreckovka pijúca slanú tekutinu. Ulievanie zo študentských povinnosti, občas neúmyselné, občas pravidelné. Zasvietila zelená roztomilým tajomstvám a strháva ma do schúlenia, zádumčivosti o nevinnostiach a ich následkoch pre dievčensky obzor.
Prežívam vetu po vete. Udýchané slabiky cítiť päťročným parfémom, zapísané do histórie, hoci doba pokročila.
Odovzdávam spomienku, aby bola použiteľná, zametám srdce, znova si odpúšťal a ľúbil, nech sa môžem usmievať, všetko v sebe prevetrávam, pre pľuca je to nápadne, musia sebou ozlomkrky hýbať a ja sa nestarám, nestrachujem, že by neuspeli.
O krabicovom tajomstve vieme svoje už niekoľkí...
