V poslednú sobotu

Vo vlaku sa mi nesedelo dobre, lebo mladý muž vedľa mňa si zavesil kabát na moje sedadlo a ja som nemala srdce povedať mu, že mi zavadzia. Tak som sa len nápadne vrtela, no aj tak si nič nevšimol. Neskôr mi to už prestalo vadiť a tak som čítala, prišli aj chvíle keď som zatvárala očí a veľa myslela, potom som videla zopár sŕn a krásne lesy, potoky, rieky, priehrady a hovorila si, že by som sa veľmi bála tam len tak plávať, len tak tam ostať aj keď si niekedy prajem nebyť stiesnená kultúrou a žiť len tak pre sám život, nie pre mnohé výmysly, potom si poviem, ale čo znamená tak žiť, poviem si znamená to pokoj, znamená to mať v tele všetky živly a byť slobodná, nespútaná ako vietor, oheň, vzduch, hlina, voda, kvety, áno byť ako kvet, ktorý sa nestrachuje zajtrajška. Nestrachuje sa ako vtedy keď sme sa báli čo len s nami bude, keď nemáme prácu, ako sa len zoberieme, kedy sa vlastne zoberieme a budeme manželmi.

Písmo: A- | A+
Obrázok blogu

Do vlaku, IC Tatran si mi v sobotu kúpil sušené plody. Dvojaký druh naoko rovnakej farby, povrch namočený do čokolády, tvar guľatý. Sama som si ich navolila a žene, ktorá ich predávala sme povedali: môžete pokojne zmiešať. Tú ríbezľovo-egrešovú zmes.

Dnes som si sama kúpila opäť niečo podobné, drobné a namočené do čokolády, guľatého tvaru. Čučoriedky. Pri tomto aj vtedajšom nákupe som si hovorila, že svet je pre mňa tajomstvom, ktoré neviem predvídať, je ako tá sladká ovocná pochúťka, ibaže je v tom háčik, nedokážem vždy celkom jasne vidieť, čo je pod tou polevou, pritom ma napadlo ešte niečo iné, že no a čo, že ľudia, veci, stromy, kvety, túžby vyzerajú podobne. A potom, no a čo, že vyzerajú rozdielne. Zdá sa mi to takto, že pre človeka veľa, pre Boha malichernosť. A pre mňa dnes márnosť a veľké upokojenie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ty si vtedy čakal kým neodíde vlak, kýval si mi a spolusediaci sa na mňa milo usmievali, rozmýšľala som, čo si môžu myslieť o našej láske a o tom, že čítam o ľudskej kresbe. Môže človek voľným okom spozorovať strachopútku?

Takúto:

Ona, jej telo a duša, jej duch je premknutý strachom. Akoby ju dimenzionálne do strachu obliekli, ako do šiat, korzetových, takých tých z dávneho veku, tvrdých, len preto, aby nejak vyzerala, do hnusných šiat, v ktorých nevie dýchať a takto chodí po svete. Lapajúca dych. Do hodnotenia z niekoľkomesačnej praxe o nej viac krát napísali: detailistka a to, že nadradená pozícia jej nesvedčí. Často krát bolí a sa bojí, zmrznutá do podoby neschopnosti definovať lásku až ju v sebe necíti a preto povie, že nevie či ťa ľúbi, to znamená, že nevie ako ľúbi, že možno až tak veľmi, že sa v láske stratila, lebo láska je život, je veľká ako svet, je dych, je stvorená vnútornosť, je maličkosť aj veľká vec, nie iba veľká vec. Láska je tá čo tvorí, preto sa jej vraví Boh a Boha nemožno obsiahnuť, lebo je ten, čo obsahuje. Boh zahŕňa túto strachopútku v sebe a táto bytosť, tá musí objaviť jeho rôznorodosť ako rôznorodosť ovocia pod polevou z čokolády. Ako objav, že je šťastná z bozku dieťaťa, z toho, že mamka s ockom, sú už doma spolu, z toho, že žije na zemi muž, ktorý si ju chce vziať, z toho, že viera, že anjel strážca ochráni jej blížnych je vlastne to jediné, čo má. Predstava, že ich duše a telá zabalí do páperia.

Janka Maťašová

Janka Maťašová

Bloger 
  • Počet článkov:  189
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som ospalá farba pred západom slnka. Zoznam autorových rubrík:  Kvapôčky,  Kvety v Slnku,  Rozkvitanie,  Vločky a námrazy,  Nezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

307 článkov
Karol Galek

Karol Galek

131 článkov
Vladimír Rudl

Vladimír Rudl

114 článkov
Martin Bača

Martin Bača

94 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,256 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

214 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu