Písmo:
A-
|
A+
Schúlenie do klbka akopred medveďom, presne taký strach by som mala v lese, tvárou v tvár tomumedveďovi, hrať sa na mŕtvu nedokážem, dýcham príliš náruživo. Aj ty sa bolíštmy, preto ti budem spievať...
Nepamätám sa kedy prišielzlom, ale bolo ráno a bol to iba sen...prevaľujem sa, rozpamätávam: „Eštesom? Ešte ma nezožral?" Bol to iba sen, bol to iba sen. Zlý sen? Triasla somsa, ale medveď bol prirodzený, mal divoké srdce...divoké nie zlé.
Myslím, že ma fascinoval...
Zostala krehkosť, v mojomsvete, v našom malom byte, opäť škrupinová omietka a ja kuriatko vovajíčku, rado sa skrýva, kúpe sa v bielku, keď zúri medveď..."nechodí dolesa" a už nikdy nebude pokúšať silu medveďa.
