Písmo:
A-
|
A+
Vytváram si obrazy o tom aký len môžeš byť.
Aj tak zaľúbene hľadíš, nosíš ma na rukách, život za mňa dávaš zas a znova.
Slzy, vlhký vzduch prichádza cez otvorené dvierka, odmlčané príznaky, dnes v krehkosti závoja, nahlas vypovedané: "Odpusť, zabudni, daj nech zabudnem."
Popol v tvári, nech pamätám,
nech mením,
nech si nič nenamýšľam,
nech budem jemným kamienkom bez ostria...
Zazrela som psíka a uja bezdomovca a prišlo mi ľúto, bol to zosobnený deň...ale koľká nádhera, keď vyťahujem blahoslavenstvá.
