...v ten večer prijímamticho aj plné obväzov, aj plné Slnka, lovenie v duši, v jej jazerách...slzysúcitu, že rany sú hodné lásky, poprášim ich farbami, poteším ich všetky...alemôžem len ak si ma privinieš...chcem veľmi ľúbiť, čo je pri mne, okolo...
...prišlo to, vnútro akosviatok a je jedno, čo si myslím, keď TY myslíš, že to smiem, cítimnehodnosť, veľa, veľa svetla a tak málo zaslúženia...tri farby siloniekrozmýšľam k čomu pristanú, radosť, že spolu sú ako dúha, veta, že som silnáa čo ak nechcem byť?
...som, lebo je to tak,asi že už musím...
...pokoj, pokoj, terazmôžeš spočinúť...na kolenách ako kvet...je toho tak veľa, tak veľa všetkej sily...láska...keď chce o sebe dať vedieť, žiari, túžim po žiare, oslnivej pre oči a niektonech mi robí tieň, aby som ho hladila...ako dlho bude trvať, kým zaspím znovas pocitom, že nič nezmôžem, sama ja a modlitba...dookola do seba vtesávať,že radšej umriem na Lásku, ako víla povedala...lebo z nej tú Lásku cítiť,obalená do nehy, má takú farbu radosti ako sa mi páči..." si moja terapia" akézvláštne, veď to som mala na jazyku ja, že rozhovor s ňou ma privádzak pramienkom a je to také zvláštne, že neúmyselne, prirodzenesynchronizujeme...podávame ruky rozbalením tajomstva.
...a mala pravdu...niektoma našiel aj keď nevidel a poslal svoje objatie...
