Zdalo sa, že vonkunapadne sneh, že tá zima prepukne ako slza, na ktorú nie je vhodný čas, cítimtak veľa, že niekedy necítim nič, iba prázdno a som celá deravá, ušitá a roztrhaná,kus slabého tela a okolo sa zvlnieva neuchopiteľný, vraví, že sa bude starať,vraj vie niečo, čo ja nie a premôže ho, premôže.
Ruža, v mojich vlasoch,dávno tam nebola, tá ruža ružová veľa pripomína, hľadala som sa ňou a ešteneprestávam.
...a ani nedovolí,aby som sa stratila.
Koľko veľa existuje púšti,koľko veľa sucha a možno keď plačem zakvitnú, možno som ja pre ne a mámich uchopiť, možno naozaj nechcú uchopiť mňa a nechcú mi nič ukradnúť, chcú,aby som o nich len vedela.
Keď všetci odídu, byt sastane veľkým...a ja potom netrpezlivo čakám na návrat.
Vyrábam si skrášleniebielych stien, okien bez záclon, sivej postele, premením ju a budem spať vtráve plnej kvetov, už zajtra, zajtra, teším sa, liečim sa.
Okolo sa zvlnieva, bojujeza mňa.
A ja si žijem akoJeho dieťa, obdivujem retro svadobné šaty, dovoľuje, je taký nežný.
