ďalší človiečik čo rád chodí s otvorenými očami... milujem horkú čokoládu, písanie, fantasy knižky, moju gitarku a sem-tam aj mladšieho brata (opička na gumičke) ...just kiddin... Zoznam autorových rubrík: Words, Čierna inoväť, Paradoxon, We're all the laymen.
Zoznam článkov blogera
Lýdia Matiašková
Ticho ako liek
Všimla som si, že ľudia veľmi radi vypúšťajú slová do éteru. Slová o práci, slová o škole, slová o peniažkoch a nesplnených snoch, slová o počasí a besnom psovi či slová o chlapoch a pekných ženských... proste slová o všetkom. A ničom.
Lýdia Matiašková
Mám kamarátku na Kramároch
Mám kamarátku na Kramároch. Nie, nie je doktorka, ani sestrička. A už vonkoncom nie psychologička. Len tam je, asi tak už dva týždne. Má izbu ešte s dvoma dievčatkami a zajačikmi na stene.
Lýdia Matiašková
Poklad
Destilované myšlienky o knižkách (rýchlo horia snáď- tie myšlienky samozrejme). Len drobná úvaha, čo vznikla o polnoci. Možno nič jasné a lepkavé sa nenájde, ale za pokus to stálo. „Slová kníh nás vždy vzrušia, dôležité je, aby nás zmenili.“ Konfucius
Lýdia Matiašková
Tma
Sedel som za stolom a bol som posledným človekom na Zemi. A zrazu sa otvorili dvere.
Lýdia Matiašková
Ako oceniť death metal
Aj keď si väčšina ľudí spája death metal so svorkou šialených zarastených chlapov čo trieskajú a škrípu úplne náhodné tóny na svoje rozladené gitary, existuje balík dôvodov prečo sa tento mierne odlišný žáner honosí zarputilými nasledovníkmi po celom svete. Ak sa zaujímate o death metal, teraz máte šancu niečomu sa podučiť, oceniť nový pohľad a... simply enjoy.
Lýdia Matiašková
Snívalo sa mi
Snívalo sa mi, Že si ma držal v náručí, A tvoje teplo Horelo mi žilami.
Lýdia Matiašková
Z polnočných úvah
Človeče, človeče. Malo by ti byť dobre, nie? A predsa sa ti do hlavy vrúti hurikán a jeho kyslý dážď vyleptáva sa do duše... kvapka myšlienky sa skĺzne po chladnom skle a ty oprieš ťažké čelo o okno v nádeji, že zmierni horúčku. Myslíš. Na svet.
Lýdia Matiašková
Prečo
Povetrím vznášajú sa vločky, Vánok sa pohráva sťa malé dieťa S páperím motýlích krídel. Krása bielej pani vôkol sa rozlieva, Len načúvaj Šepotu toľkej nemej nevinnosti. Tieto jemné dokonalosti, Pod chladným bozkom zimy Zahalia všetko v nemom úžase. Koľko života aj v zdanlivej ospalosti! Parapet za oknom, Trbliece sa diamantovým kryštálom, Odrážajúc striebro hviezd. To, čo môžeš vidieť obyčajným okom, Zabúdaš v temnote vzdialených ciest.
reklama
Lýdia Matiašková
Vôňa farieb
Človeče, prosím, nezabudni na jas púpavy či temný lesk čokolády. Nemusia tu byť večne. Ako aj ty, či dar tvojich očí. Nedovoľ, aby sa farby zmenili len na šedý popol, čo zmyje chladivý dážď.
