Dokážem usedavo ležať. Zoznam autorových rubrík: Austrália, Malajzia, Súkromné, Nezaradené, Veda a technika, O dobe kovidovej
Sonda NASA Preserverance pristála včera na Marse a ruský Sputnik V nepristál aspoň zatiaľ na Slovensku. To prvé dosiahol tím vedcov NASA, to druhé nedosiahol náš premiér.
To, čo by bolo potrebné spraviť pred mesiacom, pred Vianocami či ešte skôr už dnes vieme. Menej vieme to, prečo sa do toho nikto nehrnul. Aj to, čo by sme mali urobiť dnes v podstate vieme tiež. A aj to prečo to nerobíme.
Je takmer piatkové poludnie a stále nevieme presné pravidlá na budúci týždeň. A to bolo avizované že pravdepodobne na mnoho vecí budeme potrebovať test ktorý odniekiaľ treba získať. Nemal byť ten automat predvídateľný ?
V pondelok sa zobudíme do nového 7-farebného sveta kovid automatu ktorý nám najbližšie týždne ukáže 50 odtieňov čiernej.
Prelom Januára a Februára patrí ku každoročným vrcholom chrípkovej sezóny. Bolo by divné ak by teraz nemal vrchol aj kovid. Vyzerá to, že s kovidom a bojovníkmi proti nemu tu budeme bojovať minimálne do Veľkej Noci.
Bez ohľadu na spôsob akým bolo testovanie vládou komunikované, tento krát to vyzerá že samosprávy už majú istú prax a všetko ide rýchlo. Stojí to peniaze aj čas ľudí, najmä zdravotníkov, tak by bolo najlepšie sa zúčastniť.
Premiérovi moc chutí a užíva si to. Až tak, že si bez ohľadu na všetkých ostatných presadzuje len svoje nápady. Nech to stojí - čo to stojí. Veď koniec-koncov to zaplatíme my. Príde ale čas, keď dôjde účet aj jemu.
Jeden tuná vládne všetkým, jeden všetkým káže, k testovaniu privedie, do lockdownu zviaže. Alebo ironické zamyslenie nad celoplošným skríningom.
Objavilo sa niekoľko článkov o tom, že nemocnice nechcú mrhať vakcínou a zároveň sa boja očkovať ľudí mimo poradovníka kôli pokute. Naozaj je problém s nevyužitou vakcínou neprekonateľný alebo je to len problém organizácie ?
Každý, kto objaví časť pravdy čeli pokušeniu vyhlásiť sa za výlučného vlastníka pravdy celej. Ak je už presvedčený že vlastní celú pravdu, ostatní sa podľa neho môžu iba mýliť.
V čase kolabujúceho zdravotníctva a vrcholiacej druhej vlny tu máme konečne nádej na postupné vyriešenie pandémie očkovaním. Logicky by prioritu mali mať tí , ktorých potrebujeme v nemocniciach a DSS či ohrozené skupiny.
Niektoré boje sa nedajú vyhrať. Vždy je ale možné zachovať sa ako hrdina lebo v každom boji sa dá hrdinsky zvíťaziť ale aj hrdinsky padnúť. Keď nám osud nedal inú šancu, stačí dôstojne zvládnuť to druhé.
Vláda sa nevedela na čomsi dohodnúť a tak sa dohodla na ničom. V podstate nechala riešenie na obyčajných ľudí. Ako to vyzerá, keď sa riešenia chopia obyčajní ľudia už nejaký čas vidíme.
Vôľa priznať si, že Vianoce sme si už zbabrali sa nenašla. Napriek tomu budú veselé rovnako ako aj Nový Rok. A potom to príde. Reálna šanca tomu zabrániť už neexistuje.
V jari sme vyhrali, v lete odmenili, v jeseni bolo SNP a teraz keď sa zima pýta, tak sme bezradní ako maturant týždeň pred skúškami pri pohľade na to množstvo otázok hovoriac si že tie reči o priebežnej príprave mali čosi do seba.
O tom, že by sme hádam aj vedeli ako to riešiť ale ustavične sa len škriepime. Aj keby sme mali živú vodu, našli by sa ľudia ktorí by tvrdili že z nej dostanete vyrážky.
Internet priniesol do nakupovania úplne nové možnosti. Tovar si môžete prezerať, porovnávať, čítať a pridávať hodnotenia a objednať si ho kľudne aj z druhého konca sveta. Jediné čo zaostáva je spôsob akým sa k tovaru dostať.
Dovolávať sa zodpovednosti u Slovákov je ako dožadovať sa vegánskeho menu na ľudožrútskej hostine. V jari sme sa vyhli katastrofickým scenárom a teraz hrozí že sa náš image bojovníkov proti hnusobe zosype ako domček z karát.
Nech uz virus pochadza odkialkolvek taku masovu hysteriu aka zachvatila tejto jari cely svet sme tu este nemali. Epidemie boli uz aj daleko horsie a nebezpecnejsie, ale bud to bolo uz velmi davno alebo velmi daleko.
V stredu predpoludním som cestoval autobusom do práce. Vonku dosť veľká horúčava, autobus bez klimatizácie aspoň s otvorenými oknami. Dve zastávky pred cieľom sa autobus pokazil a posledné 2 kilometre som teda radšej prešiel peši
