Matka bez portfeje a vášnivá islandofilka, ktorá sa bojí karuselových dverí. Poobede si vychutná silné espresso a rada chodí do kopca. www.radostnapraca.sk Zoznam autorových rubrík: Hľadanie, Súkromné, Spoločnosť
S rodičmi sme jazdievali žltou Ladou na výlety. Otec zvykol mať pootvorený trojuholník predného okienka na odklepávanie cigarety. Koženkové sedadlá sa v lete rozpálili a keď som mala krátke nohavice spojili sa s pokožkou v jedno.
Nemám dobrú pamäť a trápieva ma zlé svedomie, preto v klamaní nevynikám. Aj Oscar Wilde povedal, že ak niekto hovorí pravdu, je takmer isté, že skôr či neskôr to vyjde najavo.
Kedykoľvek z nejakého miesta odchádzame, zanechávame tam po sebe kus vlastného ja. Zostávame na tom mieste, napriek tomu, že sme odtiaľ odišli. Určité časti vlastného ja znovu nájdeme tak, že sa tam vrátime. Nočný vlak do Lisabonu
Ideme do Seyðisfjörður, už len posledných dvadsať kilometrov po tejto pustej ceste nás delí od prístavu. Padla hmla, prší viacej ako obvykle a zotmelo sa. V tom na krajnici zbadáme dve zúfalé postavy s ruksakmi a v kapuciach.
„Slobodní a nezadaní ľudia začínajú byť v spoločnosti podozriví,“ myslí si Yorgos Lanthimos, grécky režisér. Natočil film o tom, ako nezadaných ľudí premení spoločnosť na zvieratá.
Zvyčajne sedíme s bratom na zadných sedadlách. Dnes si brat vymení miesto s mamou. Príliš narástol. Tvrdí, že by sa mu nezmestili nohy.
Len zopár ľudí odchádza z tejto krajiny bez vrúcnej túžby vrátiť sa. Mne sa podarilo zopakovať si tento silne osobný zážitok po roku. Island má moc zmeniť surovcov na básnikov a pochybovačov obráti na vieru. Možno je to v stroho pochmúrnej kráse krajiny alebo malým počtom ľudí, čo tu žijú. Hlboko v duši vás zasiahnu stretnutia s priateľskými Islanďandmi a krajina, v ktorej má príroda stále navrch.
Možno ste si už poplakali na stužkovej, oddýchli po maturite a nesmierne sa potešili, že vaše dieťa je zapísané na vysokej škole. Dieťa alebo skôr mladý študent si nevybralo školu vo vašom meste, sťahuje sa na internát.
Ak ste nikdy netvorili svorku so psom tu je pár vecí o ktoré prichádzate. Napríklad, ak na Vianoce doma zhustne atmosféra, stačí potichu povedať “von” a pes už stojí pri dverách, pripravený na prechádzku vo dvojici.
Spôsob života, folkór i mentalita kopaničiarov má svoje výrazné charakteristiky. Formovala ich veľká vzdialenosť od obce a tvrdé životné podmienky. Kopaničiari s humorom sebe vlastným obrátili aj Darwinovu teóriu. Hovoria, že človek pochádza zo slivky. Lebo zo slivky je slivovica, zo slivovice opica a z opice človek…
Mladšia sestra Bošáce preslávenej slivovicou je zasadená v chránenej krajinnej oblasti Bielych Karpát na hranici s Moravou. Vraj tu už v 12. storočí žili bosonohí mnísi. Odtiaľ pochádza názov „Bošáca.“ Nad obcou sa týči tretí najvyšší vrch Bielych Karpát – Veľký Lopeník. Podľa legiend je postavený na zlatých stĺpoch.
Angličania sa zdravia frázou: “How do you do?” (Ako sa máte?) Slovák túto formálnu otázku berie ako šancu posťažovať sa: “Mohlo byť aj horšie.”
Keď ste v nedeľu prešli po ulici Československej armády popod Dvoch levov a nikto vás nelegitimoval, mohli ste sa dostať do Medickej záhrady. Tam sa poriadali burzy platní, ktoré nevychádzali v Opuse. Tá nelegálna príchuť hudbe, ktorú dnes sťahujeme, zostala.
Sedím v zafajčenom bare pri poháriku lacnej slivovice. Je pokročilá hodina a môj spoločník sa ma opýta: “Prečo by som mal byť hrdý na to, že žijem na Slovensku?”
„Bratislavčan asi je diagnóza, ako artrotik alebo astmatik. Je to dedičné, ale aj čiastočne nákazlivé, myslí si textár Boris Filan
Spoľahlivý návod pre priateľov prírody a hubárov amatérov.
Opäť raz som sa ocitla v spoločnosti o generáciu mladších ľudí. Kurz NOS-OSF “Ako nepísať čiernobielo o farebnom svete” pre blogerov bol plný čerstvých vysokoškolákov.
Prvý krát som išla voliť s otcom v roku 1990. Pre neho to boli tiež prvé voľby. Prvé slobodné voľby. Aj keď to znie hlúpo, ísť k voľbám odvtedy pokladám za svoju občiansku povinnosť. Pri ostatných voľbách do Európskeho parlamentu som sa ťažko rozhodovala. Voľbu priniesol až EUvox, ktorý mi kládol otázky z kultúrno- spoločenskej oblasti, ekonomiky a vzťahu k EU a prekrýval výsledky s programom a ideológiou strán.
Vraciam sa domov. Teda na Slovensko. Doma sa teraz cítim na Islande. Končí sa môj štvormesačný kontrakt na prácu dobrovoľníka. Je mi to ľúto. Idem si vytlačiť palubnú vstupenku. Ale nejde to. Piloti spoločnosti Icelandair vyhlásili štrajk. Môj zajtrajší let je zrušený.
Sedíme v kuchyni robotníckeho domčeku v Klingerke. Píšu sa roky deväťdesiate. S ostatnými dvadsiatnikmi búrlivo riešime ako budeme žiť naše životy. Dieťa spí vedľa v jedinej izbe. Nezobudí sa napriek tomu, že nahlas počúvame Nicka Cavea The Bad Seeds.
