Budúci rok v Jeruzaleme

Izrael oslavuje 60. výročie svojho založenia. Cesta k jeho vzniku bola dlhá a krvavá - začala-nezačala sa Mojžišovým putovaním po zasľúbenej zemi. Mnohí z vás, ktorí ste túto krajinu navštívili (ako turisti, ako pútnici, ako experti, umelci, obchodníci), mi určite dáte za pravdu, že málokde možno nájsť na takom malom priestore toľko historických a religióznych skvostov, toľko prírodných krás i zvláštností, toľko národov, rás, etnických aj náboženských skupín, toľko bohov... Nechcem povedať, že toto všetko, že títo všetci spolunažívajú v mieri a pokoji - na to, žiaľ, niet dostatok historických predpokladov. Ale nemožno ani tvrdiť, že židia a moslimovia, drúzi a koptovia, pravoslávni a kresťania, ortodoxní aj sekulárni sa navzájom nenávidia. Nenávisť či nevraživosť v Izraeli sa týka najmä tých, čo majú boľavé, tragické skúsenosti s príslušníkmi toho druhého, iného náboženstva, národa, pretože prišli pri teroristických útokoch, prepadoch, pri vojnových akciách, čistkách, raziách o svojich najbližších. Mne je rovnako ľúto palestínskej matky, ktorá stratila svoje dieťa pri útoku izraelských vojakov na vozidlo či dom, kde sa mali nachádzať teroristi... rovnako ľút

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)
Obrázok blogu

Navštívil som Izrael viac ráz: Jeruzalem ma vždy fascinoval aj iritoval svojou záplavou bohov, svätých a svätýň, no ako turista som sa medzi veriacimi cítil tak trocha ako anjel u holiča... V Tel Avive a Jaffe som mal oveľa slobodnejší pocit: postarší turista v moderných mestách.

Ponúkam vám zopár fotografií zo svojich nedávnych ciest po Izraeli. A prikladám jednu svoju báseň (Zatvorená brána), pri ktorej som sa dal inšpirovať Zlatou bránou, tou jedinou zatvorenou v Jeruzaleme, pretože ňou smie vojsť iba Mesiáš.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zatvorená brána

Kiež aspoň jedna z brán je zatvorená
tehlami, trámami, závorami,
kiež na nej visí nápis:
Žiaden vchod do Svätého mesta.
Vstup touto bránou pre Židov zakázaný.

Polospadnutá, zanedbaná brána
pri cintoríne,
kde kosti čakajú
po celé stáročia
na zmŕtvychvstanie,
alebo na definitívny zánik.

Brána, čo skrýva nádej,
brána, ktorou Mesiáš
nikdy nevošiel do Jeruzalema.

Možnože nikdy nevojde.
Predsa však: Kiež aspoň jedna z brán
je zatvorená.

New York 18.augusta 1993

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Židovský cintorín na Olivetskej hore a pod ním Dávidovo mesto

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Al Aksa

Obrázok blogu

Skalný dóm (v pozadí so zlatou kupolou) som smel navštíviť v lete 1992 - odvtedy sa to pre neverca či nemoslima zdá nemožné (preto aspoň táto fotografia na pamiatku).

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Obrázok blogu

Múr nárekov

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

So spisovateľom Meirom Shalevom (autorom napr. Štyroch hostín, ktoré vyšli aj po slovensky), vpravo vpredu, s priateľom Martinom a jeho manželkou v jeruzalemskej reštaurácii neďaleko Starého mesta. 

Obrázok blogu

S jedným z najväčších súčasných spisovateľov Izraela: Aharonom Appelfeldom, rodákom z Bukoviny, v záhrade jeho domu neďaleko Jeruzalema. 

Obrázok blogu

Tel Aviv - pohľad od pobrežia Jaffy.  

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

A to je všetko. Mačka s dvoma tvárami, strakatá ako Jeruzalem, ako Izrael, taká pestrá a taká živá.

A prepáčte, že som tie fotky prehádzal - nechcel som "ponúknúť" nejakú chronológiu či nebodaj vlastný rebríček.

Milan Richter

Milan Richter

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Napísal čosi, čo vydali aj zakázali, čo preložili aj odložili. Preložil viac, než sa patrí. Založil Festival J. Smreka a Festival Kafkove Matliare a predstavil na nich desiatky autorov. R. 2001 založil vydavateľstvo MilaniuM, kde vydal autorov ako Andersen, Björnson, Canetti, Čičmanec, Dickinsonová, Eminescu, Enquist, Kafka, Kunze, Ondrejková, Prokešová, Rilke, Rúfus, Södergranová, Tranströmer, Wetzler, Zambor a ďalších. Posledné roky prekladá Goetheho Fausta (I. a II. diel) - premiéra divadelnej úpravy Fausta I a II bola 18. septembra 2010 v novej budove SND. Jeho švédsky priateľ Tomas Tranströmer, ktorého zobrané básne preložil, dostal Nobelovu cenu za literatúru 2011. Zoznam autorových rubrík:  TranströmerMarilyn MonroeHistória, holokaust, hanbaČítam a zapisujem siBásne, aforizmyZ ciest a miest-čo sa dá zniesKafkaPredstavujem,odporúčam,lúčim s

Prémioví blogeri

Radko Mačuha

Radko Mačuha

223 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
INESS

INESS

107 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,072 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu