Navštívil som Izrael viac ráz: Jeruzalem ma vždy fascinoval aj iritoval svojou záplavou bohov, svätých a svätýň, no ako turista som sa medzi veriacimi cítil tak trocha ako anjel u holiča... V Tel Avive a Jaffe som mal oveľa slobodnejší pocit: postarší turista v moderných mestách.
Ponúkam vám zopár fotografií zo svojich nedávnych ciest po Izraeli. A prikladám jednu svoju báseň (Zatvorená brána), pri ktorej som sa dal inšpirovať Zlatou bránou, tou jedinou zatvorenou v Jeruzaleme, pretože ňou smie vojsť iba Mesiáš.
Zatvorená brána
Kiež aspoň jedna z brán je zatvorená
tehlami, trámami, závorami,
kiež na nej visí nápis:
Žiaden vchod do Svätého mesta.
Vstup touto bránou pre Židov zakázaný.
Polospadnutá, zanedbaná brána
pri cintoríne,
kde kosti čakajú
po celé stáročia
na zmŕtvychvstanie,
alebo na definitívny zánik.
Brána, čo skrýva nádej,
brána, ktorou Mesiáš
nikdy nevošiel do Jeruzalema.
Možnože nikdy nevojde.
Predsa však: Kiež aspoň jedna z brán
je zatvorená.
New York 18.augusta 1993
Židovský cintorín na Olivetskej hore a pod ním Dávidovo mesto
Al Aksa
Skalný dóm (v pozadí so zlatou kupolou) som smel navštíviť v lete 1992 - odvtedy sa to pre neverca či nemoslima zdá nemožné (preto aspoň táto fotografia na pamiatku).
Múr nárekov
So spisovateľom Meirom Shalevom (autorom napr. Štyroch hostín, ktoré vyšli aj po slovensky), vpravo vpredu, s priateľom Martinom a jeho manželkou v jeruzalemskej reštaurácii neďaleko Starého mesta.
S jedným z najväčších súčasných spisovateľov Izraela: Aharonom Appelfeldom, rodákom z Bukoviny, v záhrade jeho domu neďaleko Jeruzalema.
Tel Aviv - pohľad od pobrežia Jaffy.
A to je všetko. Mačka s dvoma tvárami, strakatá ako Jeruzalem, ako Izrael, taká pestrá a taká živá.
A prepáčte, že som tie fotky prehádzal - nechcel som "ponúknúť" nejakú chronológiu či nebodaj vlastný rebríček.
