Milan Richter
Kto zavraždil Marilyn Monroe? 53 rokov po
"Hollywood je miesto, kde vám platia tisíc dolárov za bozk a päťdesiat centov za dušu. Viem to, lebo som prvú ponuku často odmietla a žiadala tých päťdesiat centov." Marilyn Monroe
Napísal čosi, čo vydali aj zakázali, čo preložili aj odložili. Preložil viac, než sa patrí. Založil Festival J. Smreka a Festival Kafkove Matliare a predstavil na nich desiatky autorov. R. 2001 založil vydavateľstvo MilaniuM, kde vydal autorov ako Andersen, Björnson, Canetti, Čičmanec, Dickinsonová, Eminescu, Enquist, Kafka, Kunze, Ondrejková, Prokešová, Rilke, Rúfus, Södergranová, Tranströmer, Wetzler, Zambor a ďalších. Posledné roky prekladá Goetheho Fausta (I. a II. diel) - premiéra divadelnej úpravy Fausta I a II bola 18. septembra 2010 v novej budove SND. Jeho švédsky priateľ Tomas Tranströmer, ktorého zobrané básne preložil, dostal Nobelovu cenu za literatúru 2011. Zoznam autorových rubrík: Tranströmer, Marilyn Monroe, História, holokaust, hanba, Čítam a zapisujem si, Básne, aforizmy, Z ciest a miest-čo sa dá znies, Kafka, Predstavujem,odporúčam,lúčim s
Zoznam článkov blogera
Milan Richter
Chudík recitátor a jeho poklona
Moje básne a moje preklady básní recitovali v rozhlase, televízii aj na podujatiach pre verejnosť viacerí veľkí slovenskí herci-recitátori. Jednému som sa stihol poďakovať hneď na pľaci: Ladislavovi Chudíkovi.
Milan Richter
Pocta Tranströmerovi
Nobel, Nobelova cena a Bratislava Tomasa Tranströmera. 10. decembra podvečer si v štokholmskom Koncertnom dome prevezme švédsky básnik Tomas Tranströmer z rúk kráľa Karola XVI. Gustáva medailu s profilom vynálezcu dynamitu a ručne vyhotovený diplom laureáta Nobelovej ceny. Áno bude to Nobelova cena za literatúru, hoci s profilom vynálezcu dynamitu. Pretože tým vynálezcom bol Švéd Alfred Nobel, ktorý dal mimochodom postaviť jednu svoju fabriku v Prešporku, čiže v Bratislave. Nobelovi svet vďačí aj za to, že vo svojom testamente určil, aby sa jeho obrovský majetok stal po jeho smrti zdrojom financovania piatich cien, ktoré dnes nazývame Nobelovými cenami. Hoci tú za literatúru ani tento rok nedostal slovenský spisovateľ, tešíme sa jej, lebo Tomas Tranströmer nie je iba jej dôstojný a zaslúžený laureát, ale aj priateľ Slovenska a Bratislavy.
Milan Richter
Dve básne (o) Tomasovi Tranströmerovi
Dve básne venované tohtoročnému laureátovi Nobelovej ceny za literatúru Tomasovi Tranströmerovi, ktorého poznám takmer 30 rokov a prekladám ešte dlhšie. Kopírujú čiastočne atmosféru jeho veršov, no zároveň hovoria o ňom (najmä tá druhá, ktorá "interpretuje" viacero Tomasových fotografií, naše stretnutia, predovšetkým stretnutie v Mariefrede krátko predtým, než ho mozgová príhoda čiastočne paralyzovala a obrala o dar reči. Ostalo iba "veľmi dobré", "to je dobre"). Prvá báseň vznikla počas môjho dlhšieho pobytu v Nórsku, druhá po seminári s prekladateľmi Tranströmerovej poézie a s ním samotným - seminár sa konal v mestečku Visby na ostrove Gotland na jeseň 2000.
Milan Richter
Tranströmer a jeho poézia medzi allegrom a lamentom
Novinári, ktorí sa rok čo rok prvý októbrový štvrtok tlačili na schodoch domu v Stigbergsgatan v štokholmskej štvrti Södermalm, kde býva Tomas Tranströmer s manželkou, si vo štvrtok 6. októbra 2011 všimli, že básnik sa z rannej prechádzky vrátil ostrihaný a oholený. Ten chýr sa rýchlo rozniesol a šíril sa medzi ich kolegami, ktorí čakali v Burzovej sále na tradične krátke vystúpenie stáleho tajomníka Švédskej akadémie o 13.00.
Milan Richter
11 básní laureáta Nobelovej ceny Tomasa Tranströmera
6. októbra 2011 presne o jednej hodine popoludní oznámil stály tajomník Švédskej akadémie Peter Englund médiám a cez ne celému svetu, že Nobelovu cenu za literatúru 2011 dostane Tomas Tranströmer, "pretože hutnými a presvetlenými obrazmi nám ponúka nový prístup ku skutočnosti". Pre väčšinu jeho čitateľov na celom svete to nebolo prekvapenie, lebo spolu s básnikom a jeho manželkou Monicou čakali na túto chvíľu už takmer 20 rokov.
Milan Richter
Kto tlieska Tisovi III / aj s odhnitými rukami
Znova je tu 14. marec. Na ten z roku 1939 sa nepamätám. Nepamätajú sa ani tisíce Tisových pohrobkov, a predsa nás podaktorí vyzývajú: "Príď aj TY a osláv s nami v prítomnosti duchov našich predkov, ktorí bojovali a umierali za náš štát, 14. marec..." Neviem, akých "duchov našich predkov" budú mať po boku, keď sa dnes, v kresťanskú nedeľu, zídu a budú ziapať na námestí oproti Prezidentskému palácu, aby sa svorne s duchmi tých, čo bojovali a umierali za ich vojnový štát poberú na Martinský cintorín, aby tam z údajne pravých Tisových pozostatkov aspoň v duchu (veď akože inak: duchovní ľudia z duchovného) oživotvorili kňaza-prezidenta, ktorý dal vyviezť a popraviť desaťtisíce spoluobčanov. Veru, kresťanský to bude počin.
Milan Richter
Pred rokom zomrel Milan Rúfus. Chýba nám?
Pred 1 rokom, 1 mesiacom a 1 dňom, teda 10. decembra 2008, v deň básnikovej osemdesiatky, sa uskutočnil prvý medzinárodný seminár o diele Milana Rúfusa, navyše za jeho prítomnosti. Myslím, že aj vtedy to diváci a najmä aktívni účastníci seminára pokladali za niečo výnimočné. Do Bratislavy prišli a pred majstrom čítali svoje štúdie či prejavy, úvahy Rúfusovi prekladatelia do španielčiny, čínštiny, švédčiny, nemčiny, češtiny, angličtiny a maďarčiny, ako aj slovenskí literárni vedci a niekoľko jeho básnických kolegov. Spomínam si na tú napätú atmosféru vo foyere prednáškovej sály UK v Bratislave: Príde, naozaj príde? Kamery niekoľkých televíznych staníc, reportérky s mikrofónmi - málokedy je vidieť jedných aj druhých na kultúrnych podujatiach - sa tisli a predbiehali, keď básnik nakoniec prišiel. Mal čo povedať a médiá mu boli za to vďačné. Sotva tušili, že toto je jedna z posledných príležitostí... O mesiac nato bol Milan Rúfus mŕtvy.
Milan Richter
Pani Záhada a jej lekcie lásky a nesmrteľnosti
Nikto jej zatiaľ neprišiel na kĺb, alebo ak chcete, na kobylku. Ako to vlastne písala, že nás vie vtiahnuť rovno do "deja smrti"? Ako to zvládla - napísať 1 789 básní? A ako to vydržala, keď iba 10 z nich za jej života publikovali? Kto bol ten povestný Master z jej troch listov? Dopátrame sa toho, ak to nevieme ani 125 rokov od jej smrti? Prečo chodila iba v bielom a prijímala hostí cez pootvorené dvere? - Áno, Emily Dickinsonová, pani Záhada. Enigma. A jej básne, celé stovky z nich: jeden šperk za druhým. Brúsený jedinečne a neopakovateľne. Takto už nikdy nie. "Parting is all we know of heaven, / And all we need of hell." ("Rozchod - všetko, čo vieme o nebi / a čo nám stačí z pekla.")
Milan Richter
Čo Dante nevidel - alebo "Alfréd Wetzler bol hrdina"
"Alfred Wetzler was a true hero," píše v predslove ku knihe Escape from Hell svetoznámy britský historik sir Martin Gilbert. Tá kniha sa vlastne volá Čo Dante nevidel, ale kto dnes v anglosaskom svete (aj u nás?) ešte vie, čo to ten Dante videl a kto vlastne Dante bol? "Útek z pekla" sa videl britskému vydavateľstvu atraktívnejší, keď pred dvoma rokmi vydalo v preklade E. Osersa autobiografický román Alfréda Wetzlera. Slovenským vydavateľom sa zase donedávna videlo "atraktívnejšie" (nazvite si to, ako chcete), keď ako autora tejto knihy zanovito písali "Jozef Lánik", hoci vedeli, že na toto meno dostal A. Wetzler po úteku z Osvienčimu od dobrých ľudí doklady, aby ho v Tisovom štáte gardisti znovu nechytili a neodvliekli naspäť do tábora smrti. Možno si to pred 1. vydaním knihy v r. 1964 takto želal aj sám autor. A iste mnohí tušíme, prečo. Antisemitizmus z vojnových čias totiž neskapal a darilo sa mu dobre aj v rokoch "odmäku".
Milan Richter
Pohľad do sveta autistu
Možno ste pred časom čítali Čudnú príhodu so psom uprostred noci od Marka Haddona. Skvelý román o autistickom chlapcovi, ktorý vníma svet vrátane svojich rodičov úplne odlišne než "zdraví" ľudia. Mark Haddon s autistami istý čas pracoval, no sám autista nie je. Ale ako vyzerá ten "iný" svet skutočne, teda z pohľadu tzv. vysokofunkčného autistu, ktorý má navyše Aspergerov syndróm? V mojom vydavateľstve MilaniuM práve vyšiel autobiografický román Nemca Axela Braunsa Pestrotiene a netopierci. Preložila ho Katarína Széherová, psychologička zaoberajúca sa najmä autizmom u detí. Je to román úsmevný, aj vážny, nesmierne bohatý na neologizmy, na zvukové aj farebné odtiene, na situácie, ktoré autista zvláda a rieši úplne inak než dieťa či dospievajúci tínedžer bez tohto celoživotného postihu.
Milan Richter
Piaty evanjelista Chalíl Džibrán a Cena J. Hollého 2008
Mnohí ho označovali za piateho evanjelistu, iní za génia, ďalší za čudáka, ak nie blázna. Chalíl Džibrán sa preslávil svojou básňou v próze Prorok a ďalšími knihami, ktoré majú dikciu vznešeného (Božieho) slova či prinajmenej múdrosť a obraznosť poézie obnažujúcej a tlmočiacej existenciálnu situáciu človeka a jeho vzťahu k tomu, čo ho prevyšuje. Vydavateľstvo SPN-Mladé letá ma vlani požiadalo preložiť vrcholné diela tohto libanonského autora, napísané v angličtine, pre krásne darčekové vydanie: Prorok a umenie pokoja. Hoci vydavateľskí držgroši boli ochotní zaplatiť iba za preklad prózy, vedel som, že prekladám (v prípade Proroka) jedno z vrcholných básnických diel 20. storočia, ktoré síce nie je na interpretáciu také náročné ako Rilkeho Duinské elégie či Pustatina T. S. Eliota, no žiada si rovnakú dávku disciplíny, kumštu a vari aj talentu. Napriíek tomu ma rozhodnutie poroty Ceny Jána Hollého za rok 2008 milo prekvapilo - Literárny fond mi po druhý raz udelil najvyššie ocenenie za preklad poézie do slovenčiny (prvý raz to bolo v r. 2001 za preklad Goetheho Prafausta /Fausta a Margaréty/.
Milan Richter
Kto tlieska Tisovi / II - Keď sa deti obetí hanbia za vnukov vrahov
Presne pred rokom, 14. marca 2008, som napísal na tomto blogu čosi o Tisových roztlieskavačoch ("Kto tlieska Tisovi?"). Predpokladám, že ten pán z fotografie je už "na sláve Božej" (verím, že čo najďalej od "slávy", aj od "Boha"), ale jeho vnukovia, rovnako ako vnukovia (nie, nemyslím istého pána Vnuka, hoci tu by mohlo platiť "nomen est omen") vrahov z radov Hlinkovej gardy sú v plnej paráde znova tu - aj s vlajkami a symbolmi, akurát uniformy si nechali doma v naftalíne. Vďaka nim sa svet znova dozvedel, že na Slovensku je antisemitizmus rovnako živý ako pred 67 rokmi, keď Tiso a jeho vražedná mašinéria dali Nemcami vyviezť väčšinu slovenských židov na (takmer istú) smrť. Nám deťom obetí ostáva iba hanbiť sa za deti a vnukov vrahov či ich pomáhačov.
Milan Richter
Morálna autorita, básnik údelu, kolega a priateľ ------ Milan Rúfus
Milan Rúfus bol za svojho dlhého života pre väčšinu Slovákov (aj pre tých, čo ho nečítali) i pre väčšinu svojich čitateľov v zahraničí nespornou morálnou autoritou. A veľkým básnikom. Ako vždy a všade, aj v Rúfusovom prípade existovali a budú existovať skupinky intelektuálov, pre ktorých nebol dostatočne buričský (neprotestoval verejne proti okupácii Československa, nepísal o "rakvách z Grozného"), nebol dosť moderný či postmoderný a žil si kdesi "na Parnase" nad Bratislavou. Aký vlastne bol básnik, ktorého by jedni už dnes radi vymazali z dejín slovenskej literatúry, kým druhí ho pokladajú priam za svätca?
Milan Richter
Odišiel veľký básnik a človek Milan Rúfus
Dnes ráno, 11. 1. 2009, dotĺklo v bratislavskej nemocnici srdce Milana Rúfusa. Je to strašne smutná správa, v slovenskom kultúrnom svete vari najsmutnejšia. Len nedávno, pred mesiacom, oslávil svoje osemdesiatiny a my s ním: usporiadali sme medzinárodný seminár o jeho diele, na ktorý prišiel osobne, a hneď ďalší deň si do Astorky prišiel prevziať prvé veľké medzinárodné ocenenie: Cenu Crane Summit za poéziu. Divadlo bolo plné, nechýbali ani bývalí a súčasní vysoko postavení politici, nechýbali ani Rúfusovi kolegovia, priatelia, prekladatelia, obdivovatelia. Majster sa oceneniu i záujmu svojich čitateľov potešil, vraj cíti sa ako Alenka v ríši divov (povedal, keď mu taiwanský básnik a budhistický mysliteľ Yu Hsi odovzdal Zlatý medailón či rad a vzápätí krásnu plaketu a ešte diplom a ešte šek na slušnú čiastku v dolároch).
reklama
Milan Richter
Zomrela poetka a prekladateľka Viera Prokešová
Bola dlhší čas vážne chorá. Choroba sa postavila Vierke do cesty v období, keď vedela už zúročiť všetko, čo si pretrpela, čo skúsila, čo sa naučila na najosamelejších, najozajstnejších hodinách Poézie, keď ostala sama s minimom vecí okolo seba, s minimom tých pravých slov (ako kedysi Cézanne s niekoľkými kúskami ovocia, stolom - a čistým plátnom). Svojim zbierkam dávala krátke, veľmi zapamätateľné názvy (študenti sú jej za to už dnes vďační): Cudzia, Retiazka, Pleť, Ihla, Vanilka... Svojim básňam dávala malý priestor, tak na jedno dobré nadýchnutie a vydýchnutie. A predsa v každej jej básni (už-už by som napísal ako u Emily Dickinsonovej, no viem, že osudy týchto dvoch veľkých poetiek-samotárok boli odlišné) sa skrýva drobný príbeh, postreh, drobná gnóma, úvaha, takmer vždy akoby len tak načrtnutá, a predsa nezvyčajne presná vo svojej mnohoznačnosti, v črtajúcich sa možnostiach, v hanblivo načrtnutých obmedzeniach.
Milan Richter
Milan Rúfus konečne laureátom medzinárodnej ceny
Milan Rúfus, básnik svetového formátu, sa 10. decembra dožil 80 rokov. Občianske združenie Svetový kongres básnikov (v spolupráci s inými organizáciami) usporiadalo pri tejto príležitosti v rámci Festivalu Jána Smreka presne v ten deň medzinárodný seminár za účasti 15 slovenských a zahraničných literárnych vedcov, prekladateľov a básnikov. V Univerzitnej knižnici si prišlo referáty a najmä M. Rúfusa vypočuť asi 60 poslucháčov, medzi nimi aj veľké osobnosti slovenskej literárnej vedy. O deň nato, 11. decembra, si básnik prišiel do Divadla Astorka Korzo ´90 prevziať medzinárodnú Cenu Crane Summit za poéziu. Túto príležitosť si nedalo ujsť asi 180 milovníkov Rúfusovej poézie, vrátane ilustrátorov jeho kníh, vykladačov jeho diela, starostu jeho rodiska, bývalého prezidenta či súčasného podpredsedu vlády.
Milan Richter
Literárny festival Jána Smreka - 7.-10. decembra 2008
Tohtoročný Medzinárodný literárny festival Jána Smreka sa začína v nedeľu 7. decembra o 15.00 netradične - vo Františkánskom kláštore v Skalici. Jeho ťažiskom bude medzinárodný seminár o diele Milana RÚFUSA, ktorý sa v deň majstrových osemdesiatín, 10. decembra od 14.00 koná v Seminárnej sále Univerzitnej knižnice, Klariská 5 (Bratislava). Milan Rúfus sa dostane do centra kultúrneho diania aj jedinečným podujatím - v Divadle Astorka (Nám. SNP 33) mu 11. decembra o 19.00 h. odovzdajú Cenu Crane Summit za poéziu 2008, pozostávajúcu zo zlatého radu, vysokej finančnej sumy a knihy jeho básní v čínštine. Všetci ste vítaní - vidieť Rúfusa naživo nie je každodenná vec a vidieť buddhistických umelcov z Taiwanu, ako nášmu básnikovi odovzdávajú ocenenia a otvárajú mu dvere k miliarde potenciálnych čitateľov, to sa stane tak raz za storočie.
Milan Richter
Mexiko, tváre, poézia
Mexiko! Jedni si pod tým slovom predstavia sombrero, iní tequilu, umelci možno Diega Riveru, básnici Octavia Paza. Chudobnejší turisti zase pyramídy Teotihuacán neďaleko Mexico City. A bohatší, svetaznalí? Nuž, čo iné než Acapulco? A práve do Acapulca si to namierili chudobnejší aj bohatší básnici. Pardón - najmä poetky. Čakala ich tam megaprodukcia XXVIII svetový kongres básnikov. Mohli sa tam do sýtosti predviesť - svoje účesy, makeupy, značkové (či značkovacie?) háby, svoje verše. Kým pár ostýchavejších chcelo aj nadviazať kontakty, poučiť sa, obdarovať... Jedni či jedny rapotali ako dajaký papagáj otrepané verše o mieri, priateľstve, láske či Bohu, iní (aj iné) radšej podľahli čaru morského príboja a spleti bazénov patriacich k 5-hviezdičkovému hotelu. A iba tu i tam niekomu dali knižku so svojimi básňami - najradšej v angličtine či španielčine.
Milan Richter
Mongolsko - dlhá cesta do Európy
Mongolsko a Mongoli majú v našej hierarchii národov a krajín pomerne podradné miesto. Súvisí to zrejme s dávnou históriou, keď ich vojská v ranom stredoveku prešli celou Rusou a napádali východné časti dnešného Slovenska, ale aj s nedávnymi dejinami, keď ľudové Mongolsko bolo najvernejším vazalom Sovietskeho zväzu v Ázii. Predvlani som túto krajinu navštívil - konal sa tam svetový kongres básnikov. Niektorých vyvolených nás dokonca prijal prezident Mongolska, inak prekladateľ Dostojevského, Tolstého a Dickensa do jazyka, ktorý nútene používa už takmer storočie ruskú azbuku, ale ktorého znakovú verziu ešte vždy ovládajú tamojší intelektuáli. Pred 10 dňami som na pár dní zavítal do Ulánbátaru znova. Tentoraz som cestoval na pozvanie taiwanského básnika a mecenáša Yu Hsiho, ktorého Kruhový svet (tentoraz báseň spracovaná ako opera) mal mať v ulánbátarskom štátnom divadle premiéru.
