Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity

Milan Richter

Bloger

Počet článkov: 40
Páči sa: 0x

Napísal čosi, čo vydali aj zakázali, čo preložili aj odložili. Preložil viac, než sa patrí. Založil Festival J. Smreka a Festival Kafkove Matliare a predstavil na nich desiatky autorov. R. 2001 založil vydavateľstvo MilaniuM, kde vydal autorov ako Andersen, Björnson, Canetti, Čičmanec, Dickinsonová, Eminescu, Enquist, Kafka, Kunze, Ondrejková, Prokešová, Rilke, Rúfus, Södergranová, Tranströmer, Wetzler, Zambor a ďalších. Posledné roky prekladá Goetheho Fausta (I. a II. diel) - premiéra divadelnej úpravy Fausta I a II bola 18. septembra 2010 v novej budove SND. Jeho švédsky priateľ Tomas Tranströmer, ktorého zobrané básne preložil, dostal Nobelovu cenu za literatúru 2011. Zoznam autorových rubrík: Tranströmer, Marilyn Monroe, História, holokaust, hanba, Čítam a zapisujem si, Básne, aforizmy, Z ciest a miest-čo sa dá znies, Kafka, Predstavujem,odporúčam,lúčim s

Z ciest a miest-čo sa dá znies

Milan Richter

Mexiko, tváre, poézia

Mexiko! Jedni si pod tým slovom predstavia sombrero, iní tequilu, umelci možno Diega Riveru, básnici Octavia Paza. Chudobnejší turisti zase pyramídy Teotihuacán neďaleko Mexico City. A bohatší, svetaznalí? Nuž, čo iné než Acapulco? A práve do Acapulca si to namierili chudobnejší aj bohatší básnici. Pardón - najmä poetky. Čakala ich tam megaprodukcia XXVIII svetový kongres básnikov. Mohli sa tam do sýtosti predviesť - svoje účesy, makeupy, značkové (či značkovacie?) háby, svoje verše. Kým pár ostýchavejších chcelo aj nadviazať kontakty, poučiť sa, obdarovať... Jedni či jedny rapotali ako dajaký papagáj otrepané verše o mieri, priateľstve, láske či Bohu, iní (aj iné) radšej podľahli čaru morského príboja a spleti bazénov patriacich k 5-hviezdičkovému hotelu. A iba tu i tam niekomu dali knižku so svojimi básňami - najradšej v angličtine či španielčine.

2. nov 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 058x
0

Milan Richter

Mongolsko - dlhá cesta do Európy

Mongolsko a Mongoli majú v našej hierarchii národov a krajín pomerne podradné miesto. Súvisí to zrejme s dávnou históriou, keď ich vojská v ranom stredoveku prešli celou Rusou a napádali východné časti dnešného Slovenska, ale aj s nedávnymi dejinami, keď ľudové Mongolsko bolo najvernejším vazalom Sovietskeho zväzu v Ázii. Predvlani som túto krajinu navštívil - konal sa tam svetový kongres básnikov. Niektorých vyvolených nás dokonca prijal prezident Mongolska, inak prekladateľ Dostojevského, Tolstého a Dickensa do jazyka, ktorý nútene používa už takmer storočie ruskú azbuku, ale ktorého znakovú verziu ešte vždy ovládajú tamojší intelektuáli. Pred 10 dňami som na pár dní zavítal do Ulánbátaru znova. Tentoraz som cestoval na pozvanie taiwanského básnika a mecenáša Yu Hsiho, ktorého Kruhový svet (tentoraz báseň spracovaná ako opera) mal mať v ulánbátarskom štátnom divadle premiéru.

9. júl 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 061x
8

Milan Richter

Budúci rok v Jeruzaleme

Izrael oslavuje 60. výročie svojho založenia. Cesta k jeho vzniku bola dlhá a krvavá - začala-nezačala sa Mojžišovým putovaním po zasľúbenej zemi. Mnohí z vás, ktorí ste túto krajinu navštívili (ako turisti, ako pútnici, ako experti, umelci, obchodníci), mi určite dáte za pravdu, že málokde možno nájsť na takom malom priestore toľko historických a religióznych skvostov, toľko prírodných krás i zvláštností, toľko národov, rás, etnických aj náboženských skupín, toľko bohov... Nechcem povedať, že toto všetko, že títo všetci spolunažívajú v mieri a pokoji - na to, žiaľ, niet dostatok historických predpokladov. Ale nemožno ani tvrdiť, že židia a moslimovia, drúzi a koptovia, pravoslávni a kresťania, ortodoxní aj sekulárni sa navzájom nenávidia. Nenávisť či nevraživosť v Izraeli sa týka najmä tých, čo majú boľavé, tragické skúsenosti s príslušníkmi toho druhého, iného náboženstva, národa, pretože prišli pri teroristických útokoch, prepadoch, pri vojnových akciách, čistkách, raziách o svojich najbližších. Mne je rovnako ľúto palestínskej matky, ktorá stratila svoje dieťa pri útoku izraelských vojakov na vozidlo či dom, kde sa mali nachádzať teroristi... rovnako ľút

9. máj 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Milan Richter

Ľudské tváre - výtvory Života, či Smrti?

Že život mäkko modeluje v hline, zatiaľ čo smrť je rezbár, hovorí Milan Rúfus v básni Človek... A nám stačí si pozrieť desať či dvadsať tvárí, aby sme jeho slovám uverili. Zo svojej februárovej návštevy Nikaraguy predkladám malú galériu exotických tvárí - tvárí ženy v mnohých jej premenách: od dieťaťa cez dievčatko, školáčku až po študentku, od mladej ženy z karnevalového sprievodu cez kucháročku, tanečnicu, poetku (aj z Čile, Argentíny, Salvadora, Kostariky, Španielska), kameramanku, policajtku, kráľovnú krásy až po zrelú ženu, matku, starenu...

17. apr 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Milan Richter

"Nicaragua Nicaraguita" - namiesto telky básne, spev a ženy

Po 14 hodinách letu večerné Letisko Augusta C. Sandina v Manague, u nás doma hlboká noc. Vyzbrojený dobrým fotoaparátom, knihou svojich veršov v španielčine, knihou básní idola tohto kontinentu, ktorú som pred 18 rokmi preložil, a nepatrnými vedomosťami o krajine, ktorú chcel pred 150 rokmi uchmatnúť bláznivý Američan W. Walker a ktorej takmer polstoročie vládla diktátorská dynastia Somozovcov, kým s ňou v r. 1979 neskoncovali sandinisti. O krajine, kde každý vie, kto to bol Rubén Darío, a kde vám rodisko Augusta Sandina ukazujú s takou úctou, akoby sa tam narodil Ježiš. O krajine, na návštevu ktorej ma pozval ešte v r. 1985 vtedajší minister kultúry sandinovskej vlády, básnik a katolícky kňaz Ernesto Cardenal. A v ktorej som sa ocitol v spoločnosti priateľa, flámskeho básnika, čo žije v Španielsku... a onedlho v spoločnosti ďalších priateľov básnikov... vyzbrojený fotoaparátom, dávnymi snami o vášnivých poetkách, a očakávaniami, ktoré sa sotva naplnia. Nie, s Ernestom sa nestretnete, je práve na festivale poézie v Belgicku.

29. feb 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Milan Richter

Je Boh dobrý biznis?

Nepýtam sa veriacich (pre tých nie je viera o biznise), pýtam sa skôr sám seba. A ešte tých, ktorí by boli ochotní s Bohom na našej strane, podobne ako ich neslávni predchodcovia, zmasakrovať (alebo len schvaľovať vraždenie?) inovercov či nevercov (v dávnej minulosti židov, potom kresťanov za Rímskej ríše, maurov, sefardských židov, alebo neskôr Indiánov, aboriginov, či, povedzme, bosnianskych moslimov alebo bosnianskych Srbov) a vopred by si od pánaboha vypýtali odpustenie za svoje hriechy (pravdaže, iné, veď monsignore J. T., bolo hriechom zbaviť sa škodcov, poslať na istú smrť slovenských Židov?).

18. jan 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
17