Napísal čosi, čo vydali aj zakázali, čo preložili aj odložili. Preložil viac, než sa patrí. Založil Festival J. Smreka a Festival Kafkove Matliare a predstavil na nich desiatky autorov. R. 2001 založil vydavateľstvo MilaniuM, kde vydal autorov ako Andersen, Björnson, Canetti, Čičmanec, Dickinsonová, Eminescu, Enquist, Kafka, Kunze, Ondrejková, Prokešová, Rilke, Rúfus, Södergranová, Tranströmer, Wetzler, Zambor a ďalších. Posledné roky prekladá Goetheho Fausta (I. a II. diel) - premiéra divadelnej úpravy Fausta I a II bola 18. septembra 2010 v novej budove SND. Jeho švédsky priateľ Tomas Tranströmer, ktorého zobrané básne preložil, dostal Nobelovu cenu za literatúru 2011. Zoznam autorových rubrík: Tranströmer, Marilyn Monroe, História, holokaust, hanba, Čítam a zapisujem si, Básne, aforizmy, Z ciest a miest-čo sa dá znies, Kafka, Predstavujem,odporúčam,lúčim s
Moje básne a moje preklady básní recitovali v rozhlase, televízii aj na podujatiach pre verejnosť viacerí veľkí slovenskí herci-recitátori. Jednému som sa stihol poďakovať hneď na pľaci: Ladislavovi Chudíkovi.
Nobel, Nobelova cena a Bratislava Tomasa Tranströmera. 10. decembra podvečer si v štokholmskom Koncertnom dome prevezme švédsky básnik Tomas Tranströmer z rúk kráľa Karola XVI. Gustáva medailu s profilom vynálezcu dynamitu a ručne vyhotovený diplom laureáta Nobelovej ceny. Áno bude to Nobelova cena za literatúru, hoci s profilom vynálezcu dynamitu. Pretože tým vynálezcom bol Švéd Alfred Nobel, ktorý dal mimochodom postaviť jednu svoju fabriku v Prešporku, čiže v Bratislave. Nobelovi svet vďačí aj za to, že vo svojom testamente určil, aby sa jeho obrovský majetok stal po jeho smrti zdrojom financovania piatich cien, ktoré dnes nazývame Nobelovými cenami. Hoci tú za literatúru ani tento rok nedostal slovenský spisovateľ, tešíme sa jej, lebo Tomas Tranströmer nie je iba jej dôstojný a zaslúžený laureát, ale aj priateľ Slovenska a Bratislavy.
Pred 1 rokom, 1 mesiacom a 1 dňom, teda 10. decembra 2008, v deň básnikovej osemdesiatky, sa uskutočnil prvý medzinárodný seminár o diele Milana Rúfusa, navyše za jeho prítomnosti. Myslím, že aj vtedy to diváci a najmä aktívni účastníci seminára pokladali za niečo výnimočné. Do Bratislavy prišli a pred majstrom čítali svoje štúdie či prejavy, úvahy Rúfusovi prekladatelia do španielčiny, čínštiny, švédčiny, nemčiny, češtiny, angličtiny a maďarčiny, ako aj slovenskí literárni vedci a niekoľko jeho básnických kolegov. Spomínam si na tú napätú atmosféru vo foyere prednáškovej sály UK v Bratislave: Príde, naozaj príde? Kamery niekoľkých televíznych staníc, reportérky s mikrofónmi - málokedy je vidieť jedných aj druhých na kultúrnych podujatiach - sa tisli a predbiehali, keď básnik nakoniec prišiel. Mal čo povedať a médiá mu boli za to vďačné. Sotva tušili, že toto je jedna z posledných príležitostí... O mesiac nato bol Milan Rúfus mŕtvy.
Nikto jej zatiaľ neprišiel na kĺb, alebo ak chcete, na kobylku. Ako to vlastne písala, že nás vie vtiahnuť rovno do "deja smrti"? Ako to zvládla - napísať 1 789 básní? A ako to vydržala, keď iba 10 z nich za jej života publikovali? Kto bol ten povestný Master z jej troch listov? Dopátrame sa toho, ak to nevieme ani 125 rokov od jej smrti? Prečo chodila iba v bielom a prijímala hostí cez pootvorené dvere? - Áno, Emily Dickinsonová, pani Záhada. Enigma. A jej básne, celé stovky z nich: jeden šperk za druhým. Brúsený jedinečne a neopakovateľne. Takto už nikdy nie. "Parting is all we know of heaven, / And all we need of hell." ("Rozchod - všetko, čo vieme o nebi / a čo nám stačí z pekla.")
Možno ste pred časom čítali Čudnú príhodu so psom uprostred noci od Marka Haddona. Skvelý román o autistickom chlapcovi, ktorý vníma svet vrátane svojich rodičov úplne odlišne než "zdraví" ľudia. Mark Haddon s autistami istý čas pracoval, no sám autista nie je. Ale ako vyzerá ten "iný" svet skutočne, teda z pohľadu tzv. vysokofunkčného autistu, ktorý má navyše Aspergerov syndróm? V mojom vydavateľstve MilaniuM práve vyšiel autobiografický román Nemca Axela Braunsa Pestrotiene a netopierci. Preložila ho Katarína Széherová, psychologička zaoberajúca sa najmä autizmom u detí. Je to román úsmevný, aj vážny, nesmierne bohatý na neologizmy, na zvukové aj farebné odtiene, na situácie, ktoré autista zvláda a rieši úplne inak než dieťa či dospievajúci tínedžer bez tohto celoživotného postihu.
Mnohí ho označovali za piateho evanjelistu, iní za génia, ďalší za čudáka, ak nie blázna. Chalíl Džibrán sa preslávil svojou básňou v próze Prorok a ďalšími knihami, ktoré majú dikciu vznešeného (Božieho) slova či prinajmenej múdrosť a obraznosť poézie obnažujúcej a tlmočiacej existenciálnu situáciu človeka a jeho vzťahu k tomu, čo ho prevyšuje. Vydavateľstvo SPN-Mladé letá ma vlani požiadalo preložiť vrcholné diela tohto libanonského autora, napísané v angličtine, pre krásne darčekové vydanie: Prorok a umenie pokoja. Hoci vydavateľskí držgroši boli ochotní zaplatiť iba za preklad prózy, vedel som, že prekladám (v prípade Proroka) jedno z vrcholných básnických diel 20. storočia, ktoré síce nie je na interpretáciu také náročné ako Rilkeho Duinské elégie či Pustatina T. S. Eliota, no žiada si rovnakú dávku disciplíny, kumštu a vari aj talentu. Napriíek tomu ma rozhodnutie poroty Ceny Jána Hollého za rok 2008 milo prekvapilo - Literárny fond mi po druhý raz udelil najvyššie ocenenie za preklad poézie do slovenčiny (prvý raz to bolo v r. 2001 za preklad Goetheho Prafausta /Fausta a Margaréty/.
Milan Rúfus bol za svojho dlhého života pre väčšinu Slovákov (aj pre tých, čo ho nečítali) i pre väčšinu svojich čitateľov v zahraničí nespornou morálnou autoritou. A veľkým básnikom. Ako vždy a všade, aj v Rúfusovom prípade existovali a budú existovať skupinky intelektuálov, pre ktorých nebol dostatočne buričský (neprotestoval verejne proti okupácii Československa, nepísal o "rakvách z Grozného"), nebol dosť moderný či postmoderný a žil si kdesi "na Parnase" nad Bratislavou. Aký vlastne bol básnik, ktorého by jedni už dnes radi vymazali z dejín slovenskej literatúry, kým druhí ho pokladajú priam za svätca?
Dnes ráno, 11. 1. 2009, dotĺklo v bratislavskej nemocnici srdce Milana Rúfusa. Je to strašne smutná správa, v slovenskom kultúrnom svete vari najsmutnejšia. Len nedávno, pred mesiacom, oslávil svoje osemdesiatiny a my s ním: usporiadali sme medzinárodný seminár o jeho diele, na ktorý prišiel osobne, a hneď ďalší deň si do Astorky prišiel prevziať prvé veľké medzinárodné ocenenie: Cenu Crane Summit za poéziu. Divadlo bolo plné, nechýbali ani bývalí a súčasní vysoko postavení politici, nechýbali ani Rúfusovi kolegovia, priatelia, prekladatelia, obdivovatelia. Majster sa oceneniu i záujmu svojich čitateľov potešil, vraj cíti sa ako Alenka v ríši divov (povedal, keď mu taiwanský básnik a budhistický mysliteľ Yu Hsi odovzdal Zlatý medailón či rad a vzápätí krásnu plaketu a ešte diplom a ešte šek na slušnú čiastku v dolároch).
Bola dlhší čas vážne chorá. Choroba sa postavila Vierke do cesty v období, keď vedela už zúročiť všetko, čo si pretrpela, čo skúsila, čo sa naučila na najosamelejších, najozajstnejších hodinách Poézie, keď ostala sama s minimom vecí okolo seba, s minimom tých pravých slov (ako kedysi Cézanne s niekoľkými kúskami ovocia, stolom - a čistým plátnom). Svojim zbierkam dávala krátke, veľmi zapamätateľné názvy (študenti sú jej za to už dnes vďační): Cudzia, Retiazka, Pleť, Ihla, Vanilka... Svojim básňam dávala malý priestor, tak na jedno dobré nadýchnutie a vydýchnutie. A predsa v každej jej básni (už-už by som napísal ako u Emily Dickinsonovej, no viem, že osudy týchto dvoch veľkých poetiek-samotárok boli odlišné) sa skrýva drobný príbeh, postreh, drobná gnóma, úvaha, takmer vždy akoby len tak načrtnutá, a predsa nezvyčajne presná vo svojej mnohoznačnosti, v črtajúcich sa možnostiach, v hanblivo načrtnutých obmedzeniach.
Milan Rúfus, básnik svetového formátu, sa 10. decembra dožil 80 rokov. Občianske združenie Svetový kongres básnikov (v spolupráci s inými organizáciami) usporiadalo pri tejto príležitosti v rámci Festivalu Jána Smreka presne v ten deň medzinárodný seminár za účasti 15 slovenských a zahraničných literárnych vedcov, prekladateľov a básnikov. V Univerzitnej knižnici si prišlo referáty a najmä M. Rúfusa vypočuť asi 60 poslucháčov, medzi nimi aj veľké osobnosti slovenskej literárnej vedy. O deň nato, 11. decembra, si básnik prišiel do Divadla Astorka Korzo ´90 prevziať medzinárodnú Cenu Crane Summit za poéziu. Túto príležitosť si nedalo ujsť asi 180 milovníkov Rúfusovej poézie, vrátane ilustrátorov jeho kníh, vykladačov jeho diela, starostu jeho rodiska, bývalého prezidenta či súčasného podpredsedu vlády.
Tohtoročný Medzinárodný literárny festival Jána Smreka sa začína v nedeľu 7. decembra o 15.00 netradične - vo Františkánskom kláštore v Skalici. Jeho ťažiskom bude medzinárodný seminár o diele Milana RÚFUSA, ktorý sa v deň majstrových osemdesiatín, 10. decembra od 14.00 koná v Seminárnej sále Univerzitnej knižnice, Klariská 5 (Bratislava). Milan Rúfus sa dostane do centra kultúrneho diania aj jedinečným podujatím - v Divadle Astorka (Nám. SNP 33) mu 11. decembra o 19.00 h. odovzdajú Cenu Crane Summit za poéziu 2008, pozostávajúcu zo zlatého radu, vysokej finančnej sumy a knihy jeho básní v čínštine. Všetci ste vítaní - vidieť Rúfusa naživo nie je každodenná vec a vidieť buddhistických umelcov z Taiwanu, ako nášmu básnikovi odovzdávajú ocenenia a otvárajú mu dvere k miliarde potenciálnych čitateľov, to sa stane tak raz za storočie.
Bratislavské Kultúrne leto pod patronátom Mestskej knižnice sa chystá v utorok 8. júla 2008 o 17.00 predstaviť v letnej čitárni U červeného raka dve nové knihy z vydavateľstva MilaniuM - vybrané básne Dany Podrackej Kupola a Milana Richtera Tajomstvá dokorán. Obidve knihy práve vyšli v edícii Uprostred prúdu a autori do nich zaradili tiež svoje najnovšie verše. Po knihách vybraných veršov od J. Zambora, V. Prokešovej a A. Ondrejkovej, ktoré vyšli v Milaniu v ostatných piatich rokoch, sa k slovenským čitateľom ale aj k záujemcom zo zahraničia (napr. našim krajanom či prekladateľom slovenskej poézie) dostáva v autorskom výbere to najlepšie (či najobľúbenejšie a srdcu najbližšie), čo za niekoľko desaťročí vytvorili ďalší dvaja predstavitelia tzv. opomínanej generácie. Knihu D. Podrackej predstaví literárny kritik R. Matejov, poéziu jubilujúceho M. Richtera v krátkosti predstaví prof. J. Zambor.
Dve nové knihy vydavateľstva Milanium budú uvedené na slovenský knižný trh - v utorok 20. mája 2008 o 17.00 h v letnej čitárni U červeného raka: Rúfusovo Dielo IX a výber z poézie M. Eminesca Krídla z vosku. Príďte si vypočuť básne M. Eminesca a Milana Rúfusa v prednese Š. Bučka. Príde možno aj pán Rúfus. Milan Rúfus je nielen jeden z našich najväčších básnikov, ale aj najznámejší - doma i vo svete. Od r. 2001 vydávam postupne v svojom vydavateľstve MilaniuM Súborné dielo Milana Rúfusa. Dosiaľ vyšlo 8 zväzkov - Dielo I-IX (s výnimkou Diela V). Mihai Eminescu, posledný európsky romantik, je v svojej vlasti, v Rumunsku, dnes rovnako uctievaný ako Rúfus u nás. Svojho času ho do slovenčiny prekladali I. Krasko a K. Strmeň. Nový výber z Eminescovej poézie Krídla z vosku pripravila L. Vajdová a z jej filologických interpretácií básne preložila V. Prokešová.
Jozef Špaček, slovenský prozaik strednej staršej generácie, rodák zo Skalice, vydáva svoju novú knihu, román V ulitách. Je to veľmi decentné i rafinované (kaleidoskopickou formou, postupným odkrývaním postáv, ich osudov) zúčtovanie s érou komunizmu na provinčnej úrovni... zúčtovanie do istej miery aj s očakávaniami protagonistov, ktorí preživajú prelomové roky 1988-1989 v ulitách svojich profesií, záujmov, drobných intríg, vzťahov. Kniha vychádza v mojom vydavateľstve MilaniuM - vďaka sponzorom Energy Group a Grafobal (obidva so sídlom v Skalici), vďaka nezištnej pomoci ďalších organizácií aj jednotlivcov. Vydanie tejto knihy zároveň môže poslúžiť ako drobný dôkaz toho, že drobný vydavateľ a autor, ktorý pre svoje pôsobenie mimo bratislavského egocentra nemá u vydavateľov, literárnej kritiky a v literárnych časopisoch na ružiach ustlané, môžu spoločným úsilím uviesť na slovenský knižný trh knihu, čo otvorene a mnohovrstevnato reflektuje nedávne prevratné udalosti, ale aj neprevratné medziľudské vzťahy v akomsi mestečku na Záhorí...
Slovenský básnik Milan Rúfus sa stal prvým laureátom medzinárodnej Ceny Crane Summit za poéziu. Oznámil mu to na súkromnom stretnutí v básnikovom dome nad Dunajom taiwanský mecenáš, básnik a buddhistický mysliteľ Yu Hsi, ktorý so svojím 15-členným sprievodom strávil takmer 10 dní na Slovensku. Yu Hsi túto radostnú správu pre slovenskú kultúrnu verejnosť oznámil aj verejne, a to 3. apríla v Mirbachovom paláci, kde za prítomnosti bývalého prezidenta M. Kováča a veľvyslancov prevzal Cenu Jána Smreka 2008 a kde zároveň uviedli na slovenský knižný trh jeho knihu básní CESTA. Cena bude M. Rúfusovi odovzdaná slávnostne v predvečer jeho 80. narodenín, teda začiatkom decembra t. r.
Ak si mnohí z nás, eurocentristov, namýšľame, že poézia sa točí v Paríži, Londýne či v Bratislave, kolegovia z najvzdialenejších končín sveta nás (a nielen v týchto mesiacoch a rokoch) presviedčajú, že básnické slovo sa nosí a má váhu a vážnosť najmä v ich krajinách, teda napr. v Strednej a Južnej Amerike (pozri môj článok o Nikarague) alebo na ďalekom Východe. Napríklad na Taiwane. Odtiaľ prišiel práve v týchto dňoch na návštevu Slovenska popredný ázijský básnik a buddhistický mysliteľ Yu Hsi, ktorému bude vo štvrtok 3. apríla o 17.00 h v Mirbachovom paláci na Františkánskom nám. v Bratislave udelená tohtoročná Cena Jána Smreka. V Mirbachovom paláci zároveň slávnostne uvedieme na slovenský knižný trh prvú knihu básní po čínsky píšuceho súčasného autora Cesta, ktorá vyšla vo vydavateľstve MilaniuM v preklade sinologičky Z. Krylovej (a v mojom prebásnení) .
